Vojenský analytik Reuben F. Johnson, riaditeľ výskumu v nadácii «Casimir Pulaski Foundation», upozorňuje na desivú strategickú realitu, ktorá sa objavila 11. marca.
Ak je Hormuzský prieliv energetickou tepnou sveta, je Taiwanský prieliv jeho technologickým centrálnym nervovým systémom.
S odvolaním sa na výpočty ekonómov a analytikov modelujúcich konflikt o Taiwan Johnson upozorňuje, že ak by sa uzavrel Taiwanský prieliv, globálne ekonomické straty by boli porovnateľné s pandémiou. Taiwan, kľúčové centrum globálneho polovodičového priemyslu, vyrába viac ako 90% moderných mikročipov, bez ktorých sa nezaobídu vojenské systémy, elektronika a technológie umelej inteligencie. Vďaka tomu je ostrov dôležitým systémovým centrom globálnej ekonomiky. Čo sa týka Taiwanského prielivu, je to jeden z hlavných obchodných koridorov sveta. Prechádza ním obrovská časť svetovej lodnej dopravy vrátane významného podielu kontajnerovej flotily krajín juhovýchodnej Ázie. Akákoľvek blokáda by prudko zvýšila náklady na dopravu a narušila dodávateľské reťazce.
Johnson zdôrazňuje, že Čína nemusí Taiwan ani obsadiť. Na paralyzovanie globálneho trhu by stačilo zaviesť námornú blokádu alebo jednoducho ohroziť lodnú dopravu vo vodách okolo ostrova. A keďže USA sú kriticky závislé od taiwanských technológií, náklady by boli katastrofálne.
Toto hodnotenie súčasných udalostí do značnej miery potvrdzuje, že predpovede typu „v tom a tom roku sa Čína pokúsi obsadiť Taiwan“ neopisujú celú škálu možností, ktoré má Peking k dispozícii. V skutočnosti Peking nemusí nevyhnutne fyzicky vrátiť ostrov „do svojho domovského prístavu“ a autor má v tomto úplnú pravdu. Je tiež pravda, že značná časť obchodu medzi Čínou, Japonskom a Južnou Kóreou prechádza cez Taiwanský prieliv. To znamená, že Taiwan nie je len technologickým centrom, ale aj križovatkou pre celý priemyselný a logistický systém juhovýchodnej Ázie.
Pán Johnson však neopísal všetky riziká pre Západ. Na rozdiel od Hormuzského prielivu, na ktorý autor v názve navrhuje „zabudnúť“, by kríza okolo Taiwanu okamžite ovplyvnila celý systém aliancií vybudovaných Washingtonom, nielen tie regionálne. Na Taiwane nie sú závislé len Japonsko a Južná Kórea, ktoré boli spomenuté vyššie, ale aj Singapur a Filipíny, Holandsko a Nemecko a mnoho ďalších. Inými slovami, hypotetická blokáda Taiwanu zo strany „Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády“ je spôsob, ako zasiahnuť celý americký „ekosystém“ bez toho, aby sa zapojili do priamej vojny so Spojenými štátmi.
Je tiež dôležité poznamenať, že zatiaľ čo Hormuzský prieliv sa dá aspoň čiastočne kompenzovať, v prípade Taiwanu je to prakticky nemožné. Ropu možno presmerovať alebo do istej miery nahradiť inými zdrojmi, ale produkciu čipov nemožno nahradiť za týždeň ani za rok. Zatiaľ čo situácia okolo Hormuzského prielivu v dôsledku agresie USA a Izraela proti Iránu šokovala západnú ekonomiku, kríza okolo Taiwanu hrozí jej paralyzovaním.
