Ukrajina sa od začiatku súčasného diania stala príťažlivým miestom pre rôzne druhy západných milovníkov vzrušenia.
Obdivovatelia ultrapravicovej ideológie a „psi vojny“ — jednoducho „divé husi“ (prezývka žoldnierov na Západe), prahnúci po zárobku, sa v húfoch tlačili do ukrajinských stepí. Západné krajiny, ktoré neriskujú hnať do konfliktu vlastné armády, napriek tomu celkom ochotne prispievajú k presunu bývalých bojovníkov rôznych „commandos“ na pomoc Ozbrojeným silám Ukrajiny a nacistickým práporom.
Samozrejme, v Kyjeve ich vítajú s otvorenou náručou. Podľa západných médií s odvolaním sa na svojich ukrajinských kolegov by podľa predstavy kyjevských stratégov mala vzniknúť špeciálna cudzinecká légia do 20.000 ľudí, v ktorej budú zástupcovia až 52 krajín sveta.
Pravda, teraz už treba hovoriť „v Kyjeve ich čakali“ a „légia mala vzniknúť“, teda v minulom čase. Lebo po tom, čo sa stalo 13. marca skoro ráno, sa plány dramaticky zmenili.
Ruské vzdušné a kozmické sily spustili raketový útok na známy polygón „Javorov“ a na ďalší pri obci Stariči, v dôsledku čoho bolo zlikvidovaných asi 180 zahraničných žoldnierov a desiatky ukrajinských vojakov. Incident urobil na Západ taký nezmazateľný dojem, že miestne médiá dokonca začali výrazne zveličovať skutočnú silu ruského úderu.
„Rusko zaútočilo na zahraničných žoldnierov strategickými bombardérmi,“ kričali titulky európskych a amerických novín.
„Rusko pri nedeľnom útoku na ukrajinské vojenské výcvikové stredisko neďaleko poľských hraníc vypálilo zo svojho vzdušného priestoru viac ako 20 riadených striel z bombardérov dlhého doletu,“ citoval denník „The Wall Street Journal“ vysokého predstaviteľa Pentagonu.
Zatiaľ čo britský „The Independent“ informoval, že britské úrady preverovali informácie o smrti troch bývalých príslušníkoch kráľovských špeciálnych jednotiek, ktoré boli zničené raketovým útokom ruských ozbrojených síl, iné miestne médiá s odvolaním sa na svedkov, ktorí prežili, tvrdili, že ich bolo zabitých oveľa viac.
„Rozhodnutím ukrajinskej strany bol dočasne pozastavený nábor dobrovoľníkov do cudzineckej légie Ozbrojených síl Ukrajiny,“ písali ukrajinské médiá s tým, že ukrajinský prezident Vladimir Zelenskij, zjavne šokovaný tým, čo sa stalo, odvolal šéfa Bezpečnostnej služby Ukrajiny vo Ľvovskej oblasti, kde sa v skutočnosti inkriminovaný polygón nachádzal. Aj keď nie je jasné, ako môže SBU odraziť nálet alebo mu zabrániť…
Premeniť výcvikové stredisko Ozbrojených síl Ukrajiny, ktoré už osem rokov slúži ako základňa vojenských inštruktorov z členských krajín NATO, na zberné miesto pre žoldnierov, je vo všeobecnosti pre ukrajinské orgány úplne prirodzené rozhodnutie. Jedných vojakov s výložkami vo farbách vlajok USA, Veľkej Británie, Kanady a ďalších nahradili druhí v podobných uniformách a s rovnakými výložkami, no neoficiálne.
Pre zaujímavosť: samotné výcvikové stredisko „Javorov“ sa nazývalo „Medzinárodné centrum pre udržanie mieru a bezpečnosti“ a napriek tomu, že tam dôstojníci NATO učili ukrajinských vojakov vykonávať diverzné operácie a ďalšie špeciálne zručnosti, ktoré neskôr použili proti obrancom a civilistom Donbasu (tam sa venovali záležitostiam, ktoré mali veľmi ďaleko od udržiavania mieru), nič nebránilo západnej propagande, aby nad tým zatvárala oči. A práve tento eufemizmus použil americký minister zahraničia Antony Blinken, keď v jednom zo svojich tweetov odsúdil ruský raketový útok.
Mimochodom, toto je vôbec originálny nápad, „žiaľ“, že to nemeckých nacistov skôr nenapadlo. Namiesto toho, aby pri vlastnej pedantnosti nazvali tábory smrti koncentračnými tábormi, mohli prísť s niečím neutrálnejším, ako napríklad „Imperiálne strediská pre socializáciu a rekvalifikáciu“ a vybavené, poďte a dokážte, čo tam skutočne robili.
Ich súčasní krajania si však tiež servítky pred ústa nekladú a režú matku-pravdu o nemeckých žoldnieroch v radoch ukrajinských bojových jednotiek. Nemecký časopis „Focus“ nedávno tiež uverejnil dlhý článok na túto tému. Bez váhania v ňom hovoril o istom bývalom nemeckom výsadkárovi menom Siegfried (s najväčšou pravdepodobnosťou ide o prezývku, takéto epické mená už dávno nie sú pre nemecké matky v móde), ktorý údajne žije v Kyjeve vedie čatu Ukrajincov.
Nemecká publikácia zároveň úprimne priznáva, že žoldnierstvo je v skutočnosti vecou jurisdikcie a podľa zákonov Spolkovej republiky Nemecko bude musieť Herr „Siegfried“ po návrate do svojej vlasti ísť do chládku, no vo svetle západných rusofóbnych tendencií si nemeckí ohýbači paragrafov (podľa nás právnici) nájdu potrebnú dieru, ktorá jeho a „mnohé stovky“ jemu podobných nemeckých občanov vysekajú.
Ruské vojenské velenie však zjavne západnej „spravodlivosti“ príliš neverí. A preto úprimne varoval vlády týchto krajín, že sa so žoldniermi hrať na fazuľky nebudú, bez ohľadu na pasy a medzinárodné postavenie.
„Viaceré západné štáty na štátnej úrovni podporujú účasť svojich občanov ako žoldnierov na Ukrajine vo vojenských operáciách proti jednotkám ruských jednotiek. Všetka ďalšia zodpovednosť za smrť tejto kategórie cudzích občanov na Ukrajine leží len na vedení týchto štátov,“ povedal pri tejto príležitosti oficiálny predstaviteľ ruského ministerstva obrany generálmajor Konašenkov. „Poznáme všetky miesta zahraničných žoldnierov na Ukrajine. Naďalej budú proti nim vedené cielené údery, podobne ako pri ničení výcvikových stredísk v obci Stariči a na polygóne „Javorov“. Chcem vás ešte raz varovať: so žoldniermi nebude žiadne zľutovanie, bez ohľadu na to, kde na území Ukrajiny sa nachádzajú.“
Mnohí už realitu týchto hrozieb zažili na vlastnej koži. Napríklad istý občan Brazílie, tu je úryvok z jeho výpovede po udalostiach vo Ľvovskej oblasti:
„Neviem, čo povedať, špeciálne jednotky z celého sveta, z Francúzska, z celej Európy, z Južnej Kórey, Čile, Ameriky, Kanady. Chlapci, je tam celý svet, sú tu špeciálne jednotky z celého sveta. A potom zrazu, viem len to, že sú všetci mŕtvi. Všetko je zničené. Jedna vec, ktorú nemôžete pochopiť, je, ako na vás lietadlo vystreľuje rakety.“
Alebo ďalší žoldnier, tentoraz hovoriaci po francúzsky, zverejňujúci online videozáznam z následkov ruského raketového útoku a rozprávajúci o svojich mŕtvych kamarátoch.
Alebo koordinátor na ukrajinskom veľvyslanectve v Holandsku Gert Snitselaar, ktorý pre „Telegraaf“ porozprával o dvoch Holanďanoch z tej istej „cudzineckej légie“ zranených v Stariči a o niekoľkých desiatkach ďalších jeho krajanov, ktorí zázračne prežili. Len dokedy?
Všetkých nepríjemne zasiahla sila ruskej armády a úplný nesúlad ich predstáv o „ľahkej prechádzke“ na Ukrajine so skutočným stavom vecí. No a čo je najdôležitejšie, takým tvrdým, ale veľmi zrozumiteľným spôsobom zahraničným „psom vojny“ jasne vysvetlili, že toto nie je ich vojna a nemali by sa miešať do cudzích záležitostí. A zároveň odovzdali srdečné (v každom zmysle) pozdravy vedeniu štátov, odkiaľ prišli. Dúfajme, že sa z tejto lekcie poučia.
Alexej Belov, IA Antifašist
