Záhrobie (siedma časť): Vedomie mŕtvych –

Branislav Krasnovský

23. júna 2025  

Cirkev

Príbeh o Lazárovi a boháčovi

Dnes by sme pokračovali siedmou časťou knihy T. Soukupa „Za hrobem“, ktorá sa venuje stavu mŕtvych po smrti. Evanjelium dosvedčuje, že mŕtvi majú nejaké vedomie, ktoré používajú. V kap. 16 Lukášovho Evanjelia je reč nášho Pána Ježiša Krista o posmrtnom rozhovore boháča v Pekle s Abrahámom v šťastnej večnosti, tieto slová si presne pripomenieme (Lk 16,19–31):

19 Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. 20 Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. 21 Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. 22 Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. 23 A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. 24 I zvolal: „Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!“ 25 No Abrahám povedal: „Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš.26 A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.“ 27 Tu povedal: „Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. 28 Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.“ 29 Abrahám mu odpovedal: „Majú Mojžiša a Prorokov nech ich počúvajú.“ 30 Ale on vravel: „Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.“ 31 Odpovedal mu. Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria ani keby niekto z mŕtvych vstal.“

Z uvedeného textu je zrejmé, že aj tí, ktorí sú zavrhnutí v Pekle vedia niečo o tom, čo sa deje na zemi a tiež, že chcú nejako pôsobiť na to, čo sa na zemi deje. Keď však tento príbeh domyslíme do konca, vidíme jednu veľmi dôležitú vec – že nie je možné, aby niekto zo záhrobia bez zvláštneho Božieho poslania sa ozval zo záhrobia, alebo aby akýmkoľvek spôsobom zasahoval do života ľudí na zemi. Boháč neprosil, aby bolo dovolené jemu, ale aby bol niekto poslaný, čo mu bolo zamietnuté. To, že to bolo boháčovi zamietnuté však neznamená, že je takáto možnosť apriori nemožná.

Sv. Tomáš Akvinský vo svojom diele Summa theologiae (I.79) venoval osem článkov možnosti vplyvu zosnulých, ktorí nie sú zavrhnutí v Pekle na pozemský život v kontexte eschatológie (náuka o posledných veciach (a stave duší po smrti). Kľúčovými faktami na základe uvedeného sú nasledovné skutočnosti:

Duše prežívajú smrť tela a existujú aj po smrti

V časti Supp. q. 69 a. 2 sv. Tomáš komentuje stav duší po smrti a používa príklad Lazára a boháča ako dôkaz toho, že duše po smrti existujú vedome a sú schopné vnímať utrpenie alebo blaženosť. Boháč po smrti rozpráva a trpí, zatiaľ čo Lazár je v lone Abrahámovom, čo ukazuje, že duše po smrti sú živé a vnímajúce. Tým sa sv. Tomáš Akvinský postavil proti názorom, že by duše po smrti „spali“ alebo boli nečinné až do zmŕtvychvstania.

Okamžitý osobný súd po smrti

Sv. Tomáš ďalej tvrdí, že po smrti je duša okamžite súdená a prijíma svoj dočasný stav blaženosti alebo zatratenia, až kým nepríde definitívny posledný súd. Duša je súdená bezprostredne po oddelení od tela a podľa tohto súdu je odmenená alebo potrestaná. Príbeh o boháčovi ukazuje, že aj pred posledným súdom existuje rozdelenie medzi spravodlivými a zatratenými, čo podporuje Tomášovo učenie o súkromnom súde (iudicium particulare).

Nemožnosť prechodu medzi stavmi po smrti

V citovanom texte Lukášovho Evanjelia Abrahám hovorí boháčovi: 26 „A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.“ Sv. Tomáš tento výrok interpretuje ako dôkaz nezmeniteľnosti stavu duše po smrti: „Tí, ktorí sú po smrti oddelení od tela, nemôžu zmeniť svoj stav – teda ani zatratený nemôže byť zachránený, ani spasený zatratený.“

Vedomie a morálne porozumenie svojho stavu po smrti

Sv. Tomáš uvádza ako dôležitý fakt, že boháč si pamätá svojich bratov, a prosí, aby ich niekto varoval. To je dôkaz, že duša si zachováva pamäť, rozum a vôľu. Zdôrazňuje, že duša ako duchovná substancia je schopná poznania a chcenia aj bez existencie tela.

Boháč je, presne ako hovorí Evanjelium sv. Lukáša, zatratený

Sv. Tomáš z kontextu Evanjelia sv. Lukáša (Lk 16,19–31) s nevyvrátiteľnou logikou vyvodzuje, že boháč je zatratený. Má smäd (symbol duchovného utrpenia), je v mukách a je oddelený priepasťou od spravodlivých. Tieto znaky podľa sv. Tomáša Akvinského jednoznačne zodpovedajú zatrateniu a nielen dočasnému Očistcu.

Príbeh o boháčovi a Lazárovi ako zdroj informácií o živote duší po smrti v Očistci

Sv. Tomáš Akvinský teda vo svojej Summe používa príbeh o boháčovi a Lazárovi ako teologický autoritatívny dôkaz, že duše žijú po smrti a sú si vedomé svojho stavu, pričom si zachovávajú pamäť, rozum a vôľu. Prechádzajú po smrti súkromným súdom, na základe ktorého dostanú odmenu alebo trest. Stav duše po smrti je nezmeniteľný (to však neznamená, že Boh nemôže priviesť mŕtveho k životu) a čo je najdôležitejšie pre žijúcich, spása je podmienená morálnym životom už počas pozemskej existencie.

Zaujímavá je časť, kde T. Soukup vo svojej knihe „Za hrobem“ rozoberá na základe diela sv. Tomáša Akvinského podrobnejšie stav duší, oddelených od tela po smrti. Duše, aj keď sú oddelené, predsa len existujú a konajú zodpovedajúcu činnosť, vrátane poznávacej činnosti, pretože poznávacia činnosť je nutným dôsledkom existencie a poznávacia činnosť je nutným dokladom existencie ducha.

Duše oddelené od tela sú čiastočne podobné anjelom, sú však podstatne nižšieho stupňa než anjeli. Ich vedomosti a spôsob poznávania po smrti sú čiastočne podobné poznávaniu anjelov, avšak na podstatne nižšej úrovni ako anjelské poznávanie. Podľa sv. Tomáša poznanie anjelov, ktorí nemajú telo (nemajú zmysly) vychádza výlučne z Božieho osvietenia ducha. Podobne, avšak na podstatne nižšej úrovni poznávajú aj duše po smrti, s jedným rozdielom – duša mŕtveho mala telesné zmysly, ktoré pomáhali formovať jej duchovný život, a tento fakt si duša uvedomuje aj po smrti.

Podľa sv. Tomáša duša po smrti nestratila nič zo svojho poznania, z toho čo poznala na zemi, smrťou nič nezabudla a pretože je činná, pracuje s týmto prínosom na večnosti, myslí na to, čo vedela na zemi. (Pre mňa je to dosť desivá predstava – na zemi dokážeme zabudnúť na mnohé z našich hriechov, v Očistci ich však budeme vidieť jasne do najmenších podrobností, o Pekle radšej ani neuvažujem…).

Otec E. Soukup upriamuje pozornosť aj na tento fakt, pričom sa odvoláva na sv. Tomáša. Duša, ktorá si priniesla po smrti so sebou všetko získané poznanie, je týmto poznaním determinovaná. V Očistci sa vracia k tomu, čo prežila na zemi, uvažuje a myslí na tých, ktorých na zemi milovala, alebo im uškodila a má záujem o tých, s „ktorými je spojená krvou“ (rodičia, manžel, manželka, deti, ale aj priatelia). Keďže však už nemá zmysly, nemá ako zmyslami zistiť ako sa blízkym vedie. Ako hovorí sv. Tomáš: „Keďže nemá zmysly a nemôže sa na ne spoliehať, obracia sa k vyššiemu, to znamená k osvieteniu, ktoré Boh dáva každej duši za hrobom.“

Takže podľa sv. Tomáša napríklad matka nevie všetko o jednotlivých činoch svojich detí na zemi, vie však, že sú živé, ako sa im darí, môže vedieť, že im hrozí nebezpečenstvo, ktorého povahu však nemusí podrobne poznať.

Anjeli, ktorí sú na podstatne vyššej úrovni ako duše v záhrobí vedia do najmenších podrobností o všetkom, čo sa deje, duše zomrelých však takéto poznanie ako anjeli nemajú, nie sú schopné ani toto poznanie spracovať, duše mŕtvych sú menej dokonalé ako anjeli.

Poznanie duší zosnulých v Raji a stave blaženosti

Tejto téme sa otec E. Soukup venuje so zreteľom na učenie sv. Tomáša Akvinského v jeho Summa theologiae. Podľa sv. Tomáša ani duše svätých v Raji nemajú dokonalé (absolútne) poznanie ako Boh, ale majú absolútnu dokonalosť, ktorú môžu získať stvorené bytosti, čo znamená najvyššie možné poznanie pre človeka.

Poznanie v stave blaženosti – videnie Boha z tváre do tváre

Na základe učenia sv. Tomáša otec E. Soukup tvrdí, že blažení vidia Boha priamo, nie cez obrazy alebo predstavy, ale intuitívne, tzv. visio beatifica. „V stave slávy bude duša vidieť Boha priamo v Jeho Podstate, nie prostredníctvom nejakého stvoreného obrazu.“ Ako bolo spomenuté, ide o najvyšší možný stupeň poznania pre stvorenú bytosť, ale nie úplnú Božiu nekonečnú poznateľnosť, lebo Boh je nekonečný, duša je konečná a žiadna stvorená myseľ nemôže obsiahnuť Boha úplne.

Blažení v Nebi nevedia všetko

Na základe učenia sv. Tomáša Akvinského otec E. Soukup vo svojej knihe uvádza, že blažení v Raji nevidia všetko, čo Boh vie, ale vidia v Bohu to, čo je potrebné pre ich blaženosť. Blažení teda poznajú Boha v podobe, v akej sa im dáva poznať. Vedia o svojom spásnom stave a môžu poznať aj stvorený poriadok, ale nepoznajú všetky detaily časného sveta (napríklad čo si kto myslí na zemi, pokiaľ im to Boh nezjaví), môžu sa však za svojich blízkych a Cirkev na zemi modliť, čo aj usilovne činia.

Poznanie duší blažených a svätých po Poslednom súde

Otec E. Soukup vychádzajúc z učenia sv. Tomáša Akvinského tvrdí, že po Poslednom súde a zmŕtvychvstaní, keď duša získa späť svoje už dokonalé telo, sa jej stav zlepší v zmysle úplnosti bytia. Ale poznanie Boha ako také sa nezmení, lebo v Raji, v stave blaženosti už videli Boha „z tváre do tváre“.

Poznanie svätcov o živých ľuďoch na zemi

Na základe diela sv. Tomáša Akvinského aj otec E. Soukup tvrdí, že svätí môžu vedieť, čo sa deje na zemi, ale iba vtedy, ak im to Boh zjaví. Nie je totiž nevyhnutné, aby duše svätých vedeli všetko, čo sa deje na zemi, ale iba to, čo sa im Boh rozhodne oznámiť pre ich väčšiu radosť alebo účasť na Božej prozreteľnosti. Podľa slov sv. Tomáša „sa skôr zdá, že duše svätých, ktoré vidia Boha poznávajú všetko čo sa deje, nemiešajú sa do záležitostí živých, iba ak na rozkaz Božej spravodlivosti.“

Modliť sa za duše v Očistci, kontakty duší mŕtvych s anjelmi a špiritizmus

Vyššie sme uviedli príklad, podľa ktorého duša matky v Očistci alebo v Nebi môže čiastočne vedieť o tom, čo sa deje s jej deťmi, samozrejme za predpokladu, že jej to zjaví Boh, pretože vlastnými silami to zistiť už nevie (nemá zmysly) – duchovné poznanie duší po smrti je podstatne nedokonalejšie ako duchovné poznanie anjelov.

Duše mŕtvych v Očistci sú však v úzkom kontakte s anjelmi, najmä so svojím anjelom strážnym. V prvom rade s anjelom strážnym môžu komunikovať, on za duše oroduje, môžu sa anjelov spýtať a od nich získavajú podrobnejšie odpovede, ak je to Božia vôľa, ktorú anjeli tým najdokonalejším spôsobom zachovávajú. A Božia vôľa nemení nič z toho, čo Božia Múdrosť ustanovila.

Môžu však duše zomrelých komunikovať so žijúcimi na zemi? Sv. Tomáš Akvinský vo svojom diele Summa theologiae hovorí, že ak sa mŕtvi zjavia živým, deje sa to na základe zvláštneho Božieho príkazu a možno to vnímať ako Boží zázrak. To, že sa duše mŕtvych zjavia živým však nezávisí na vôli mŕtvych. Veľakrát sa tieto zjavenia dejú vďaka anjelom (pozor, dobrých aj zlých) aj bez vedomia mŕtvych, tí o ničom nemusia vedieť.

Summa theologiae sv. Tomáša Akvinského je zásadným popretím špiritizmu, jediné, čo zo špiritizmu pripúšťa je skutočnosť, že bez vedomia duší sa môžu zjavovať v rôznych podobách anjeli – aj zlí. Veľakrát však pri špiritizme ide o podvody alebo sugescie. Živí by sa však mali modliť nielen za svojich rodných mŕtvych v Očistci (za duše v Raji sa netreba modliť, dušiam v Pekle už modlitba nijako nepomôže), ale za všetkých zomrelých. Ukazuje sa, akou krásnou je modlitba za zosnulých: „Odpočinutie večné daj im ó Pane a svetlo večné nech im svieti.“

Na záver tejto časti otec E. Soukup dodáva: „Niekomu sa môžu zdať veľmi necitlivé uvedené slová o „vedomí mŕtvych“, ktorí sú už vlastne odstrihnutí od pozemských záležitostí a neudržujú kontakty so svojimi blízkymi a rodnými. Treba však mať neustále na pamäti, že inak súdi duša oddelená od tela a inak duša v ľudskom tele na zemi. Na zemi sa najdôležitejšie zdajú byť pozemské záležitosti, ale vo Večnosti všetku pozornosť duše púta len cieľ. A po príchode do cieľa sa každá cesta stáva spomienkou, dôležitý ostáva cieľ.

***

predchádzajúce časti:
Záhrobie
Záhrobie (druhá časť): Sťahovanie duší
Záhrobie (tretia časť): Mlčanie mŕtvych
Záhrobie (štvrtá časť): Život mŕtvych
Záhrobie (piata časť): Miesta prebývania mŕtvych
Záhrobie (šiesta časť): Očisťovanie zosnulých

PDF (formát pre tlač)