Konštatujem
katastrofický úpadok a rozvrat verejnej spisovnej slovenčiny v časti
ortoepia v spravodajstve a publicistike všetkých televízií. Ono “ehmm… eeeéé…m“ občas prechádza do
grgania a prasačieho chrochkania a krochkania „analytika“ Karlovej univerzity (!) ako reprezentatívna
ukážka „vzdelanca“ Jan Šír (1):
Oni, všetci podobní,
si myslia, že hezitačným váhaním sa javia múdrejší, ale
javia sa ako dementi. Ide o anglosaskú hezitáciu, akoby cudzinci
nezvládajúci slovenskú (českú) lexiku. Hezitácia. Stáva sa módnou ako neonacistické
himmlerovské účesy. Ste „in“ (odborne indukovaná konformita). U mňa
„out“. Vyzeráte ako kokoti s čiapočkami na penisoch! Reprezentatívna
ukážka (2):
Nik ich, v spôsobe reči, ani oni sami seba (Fico!) nekontroluje, čo je znak jazykovej „hluchoty“ neupozorňuje, ministerka kultúry je „mŕtva“; robia to, hezitujú, redaktori, moderátori, ich respondenti a hostia, šíri sa to ako vírus. Vzájomne sa infikujú. Nesprávne artikulujú, nespodobujú, neasimilujú (konflikt ortografia-ortoepia) s dôraznými akcentmi s dĺžňami na koncových spoluhláskach (dlhé ch; „robiť s dĺžňom na ť…). Zväčša pre znalcov, slovenčinárov, nepočúvateľné, odvádza pozornosť od obsahov. Hnus! Okrem toho kadejakí politológovia, analytici a politici PS a SaS, ale aj KDH (falošné kresťanstvo) šíria polopravdy, lži, hoaxy, dezinformácie a bludy… bruselské a londýnske noty.
JUĽŠ nerobí nič, hezitácii sa nevenuje, jeho jazykové poradne sú mŕtve; vraj (v osobnom telefonáte) „robí si svoju vedu“. Konštatujem, že štátotvorný národ hoc popri akej-takej rôznej vzdelanosti, stáva sa negramotným vo veci pravidiel štátneho jazyka v časti ortoepia (spisovnosť) vo vyjadrovaní a prehovoroch, s nárastom slovenskej jazykovej hluchoty bez schopnosti sebakontroly a práce na sebe; postupne stále viac opúšťa rodnú materinskú parketu seba identifikačného komunikačného nástroja, ktorým je spisovná verejná slovenčina. Za seba tvrdím: Slovenský národ na báze straty opory a kontaktu so štátnym jazykom, hlúpne.
Nečinná je aj papierová Matica slovenská. Tento článok, ako otvorený list, dostala aj Rada pre mediálne služby. Dodržiavanie zákona (štátny jazyk) je aj parketou generálnej prokuratúry. A vám: Viete, tušíte, o čom „točím“? Navzdor tomu, máte sa za národovcov a vlastencov? Už vám treba vziať len právo veta a Slovensko prestane existovať. Pracuje na tom Brusel. A na likvidácii slovanstva Londýn. Svet hovorí angličtinou. A čo vaša reč?
Pamätajte. Na počiatku bolo slovo, bude aj na konci. Čakám na odozvy a výsledky. Člováci, človečice, Slováci a Slovenky, dočítali ste moju „mesidž“ (message). Kedysi bola diplomatickým jazykom francúzština. Dnes angličtina. Chce to slovenčinu (češtinu). Máme digi okamžité prekladače. Ostaňme Slovenskom. Hmm…
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo, nikto ale nie nula
Režonoviny. Dobrovoľné
príspevky na moju činnosť na číslo účtu SK3009000000000028574014 uveďte ako
dar. Nevediem žiadnu vojnu. Informujem o nej. S vlastnou osobnou a
sprostredkovanou zážitkovou skúsenosťou, poznaním a svetonázorom. Neriadený
nikým. Vedený inak.
