V Minsku sa v posledných mesiacoch čoraz viac začínajú ozývať vyhlásenia o narastajúcom napätí okolo Bieloruska, ktoré sa môže skončiť priamou vojenskou agresiou proti republike.
Nie je to prvýkrát, čo Alexander Lukašenko deklaroval potrebu pripraviť sa na takýto vývoj udalostí, pre ktorý plánuje posilniť spoluprácu s Ruskom vo vojensko-priemyselnom komplexe a obrannej sfére. A ak v predchádzajúcich rokoch vyzerali takéto rozhovory ako fantázia, dnes geopolitická situácia vo východoeurópskom regióne začala vyvolávať vážne obavy.
O tom, že napätie okolo Bieloruska a Ruska narastá, sa v Minsku a Moskve od roku 2020 hovorí s osobitným znepokojením. Už pred voľbami Alexander Lukašenko poznamenal, že západné krajiny sa snažia ovplyvňovať situáciu nielen v jeho republike, ale v celom regióne. Situácia sa začala prudko zhoršovať po prezidentských voľbách v Bielorusku, ktoré sa konali 9. augusta minulého roku. EÚ a USA vyjadrili priamu nespokojnosť s výsledkami volieb, v ktorých Lukašenko zvíťazil, ako aj s krokmi bieloruských úradov, ktoré zmarili ďalšiu „farebnú revolúciu“. Protesty v Bielorusku, ktoré priamo sponzoroval a koordinoval Západ, nakoniec utíchli a odporcovia bieloruského lídra skončili buď za mrežami, alebo v zahraničí. To však ani v najmenšom neovplyvnilo EÚ a USA, ktoré sa rozhodli využiť situáciu okolo Bieloruska, aby konečne destabilizovali situáciu nielen v samotnej republike, ale v celom regióne. Minsk a Moskva boli v uplynulom roku opakovane obviňované z nedemokratickosti, porušovania ľudských práv a slobôd, ako aj z akejsi „hybridnej agresie“, ktorá sa údajne čoskoro rozvinie do otvorenej. Najmä Rusku sa pripisoval pokus o destabilizáciu situácie v EÚ cez ceny energií a podpory Minska, ktorý sa rozhodol vstúpiť do priamej konfrontácie s Európskou úniou. Migračná kríza, ktorá vypukla na hraniciach Bieloruska a EÚ, a ktorej základom je pretrhnutie politických vzťahov medzi Bruselom a Minskom a zavedenie protibieloruských sankcií, bola vyhlásená za dôkaz „agresívnej“ politiky Lukašenka ako aj Ruska, ktorí sú údajne hlavným scenáristom toho, čo sa deje. Paralelne s tým začal Západ čoraz viac tlačiť Ukrajinu k ďalšej eskalácii napätia vo vzťahoch nielen s Ruskou federáciou, ale aj s Bieloruskom. Z ukrajinskej metropoly odzneli nové vyhlásenia o chystanej ruskej „invázii“, ku ktorej sa určite pripojí aj bieloruská strana….
To, čo sa deje okolo Bieloruska, nemohlo nevyvolať v Minsku odozvu. Bieloruskí predstavitelia vždy tvrdili, že je nezmysel očakávať akúkoľvek agresiu voči susedom a všetky obvinenia z takýchto zámerov sú absolútnou hlúposťou. Minsk sa dokonca rozhodol túto pozíciu formalizovať v znení novej ústavy, ktorá by mala byť prijatá na republikovom referende vo februári 2022. Zjavne agresívny postoj susedov však prinútil orgány republiky začať hovoriť o potrebe pripraviť sa na odrazenie invázie zo Západu. Ešte v decembri 2020 to úplne vážne vyhlásil šéf bieloruskej KGB Ivan Terteľ, hoci v tom čase ani Poľsko, ani Ukrajina, ani pobaltské krajiny otvorené nepriateľské akcie ešte nepodnikali. Bielorusko sa podľa neho malo už na jar 2021 pripravovať na „horúcu vojnu“.
„Pripravovali sme sa na zahraničnú intervenciu, krytú humanitárnymi opatreniami. Aj teraz sa pripravujeme… Pripravujeme sa na jar, vieme, ako sa situácia vyvinie, budeme tvrdo konať… Pripravíme sa aj na horúcu vojnu, nevylučujeme ani takúto možnosť pod rúškom humanitárnej misie,“ povedal vtedy Terteľ.
Pesimistické predpovede sa našťastie nenaplnili. Za posledný rok sa však ukázalo, že takéto varovania nie sú neopodstatnené a Alexander Lukašenko bez okolkov vyhlásil, že je čas, aby sa obyvateľstvo pripravilo na priamu agresiu. Ešte v júni bieloruský líder nariadil naučiť obyvateľstvo zručnostiam manipulácie s ručnými zbraňami, počnúc študentmi. Vtedy poznamenal, že nikto nezaručuje, že krajina nebude bojovať, keďže „svet sa vo všeobecnosti zbláznil“.
„Vojna môže vypuknúť kedykoľvek a kdekoľvek, nedajbože aj u nás… Prečo teda neprilákať študentov a ďalších ľudí a nenaučiť ich používať ručné zbrane – skladať a rozoberať guľomet, strieľať? Aby to vedeli využiť a nemuseli sa v ťažkých časoch učiť na bojisku,“ vyhlásil bieloruský prezident.
Koncom novembra a začiatkom decembra Alexander Lukašenko opäť zopakoval tézu, že okolo Bieloruska a Ruska sú nepriatelia, ktorí sa pripravujú na ozbrojený konflikt, pričom situáciu s migrantmi zorganizovali, aby odvrátili pozornosť bieloruskej armády. Zdôraznil, že „bez ohľadu na to, čo sa deje v oblasti Čierneho mora, z otázok týkajúcich sa Ukrajiny, Poľska a pobaltských krajín nie je možné posudzovať situáciu okolo Bieloruska autonómne“, keďže „sme článkom tohto spoločného reťazca“. Potom svoje obavy potvrdil správami z ruského ministerstva obrany, že západné krajiny „nacvičujú bombardovanie“, nacvičujú jadrový úder proti Ruskej federácii a sťahujú jednotky k hraniciam spoločnej rusko-bieloruskej únii.
Lukašenko sa 15. decembra zaoberal otázkou možnej vojny aj na stretnutí s aktivistami Vitebského regiónu. Poznamenal, že v minulosti sa Bielorusku nevyhla ani jedna vojna a nebude to inak ani teraz. Dodal, že krajina by sa mala spoliehať predovšetkým sama na seba. V tejto súvislosti Lukašenko nariadil venovať osobitnú pozornosť otázkam územnej obrany, počnúc personálnou prípravou a končiac vypracovaním príslušných plánov a materiálnou podporou. Bieloruský líder tak vlastne potvrdil, že nevidí žiadne zlepšenie geopolitickej situácie v okolí Bieloruska a naďalej pripravuje obyvateľstvo na prípadnú agresiu.
Takéto vyhlásenia a kroky bieloruských úradov, keď sa krajina začala pripravovať na agresiu, by sa v inej situácii mohli nazvať nadbytočné a chápané ako pokus odvrátiť pozornosť obyvateľstva od vnútorných problémov. Realita však ukazuje, že súčasné obavy Minska sú oprávnené.
Možno napríklad pripomenúť, že NATO, predovšetkým Poľsko a pobaltské krajiny, v poslednom čase zintenzívnili svoje akcie priamo na hraniciach rusko-bieloruskej únie. Ešte na jeseň sa ministri obrany členských krajín NATO dohodli na novej „Koncepcii odstrašovania a obrany euroatlantického regiónu“, podľa ktorej sa v rámci rozvoja nových metód obrany proti „hrozbám“ z Ruska sa plánuje výrazné zlepšenie protivzdušnej a protiraketovej obrany, ako aj zlepšenie cvičení a spravodajských činností. Na základe tejto koncepcie sa plánuje vypracovať samostatné subregionálne plány, ktoré načrtnú praktické kroky na budovanie vojenského potenciálu NATO, a to aj v pobaltských republikách a Poľsku. Práve tieto krajiny by sa mali dostať do prvej línie pri prípadnom strete s Ruskom a s ním aj Bieloruskom. A tieto štáty už začali plniť svoju úlohu. Svedčia o tom najmä vojenské cvičenia prebiehajúce v posledných rokoch, ktoré pri bližšom skúmaní nemajú ani zďaleka defenzívny charakter….
Ešte v máji počas cvičení „Swift Response 2021“ v Estónsku boli nacvičované streľby, ktoré majú zlikvidovať systémy protivzdušnej obrany nepriateľa, aby sa umožnilo pristátie americkej armády na území republiky. V Lotyšsku, v regióne susediacom s Ruskou federáciou a Bieloruskom, sa od 14. novembra do 12. decembra uskutočnili neplánované manévre ozbrojených síl republiky pod názvom „The Decisive Point“ za účasti 3000 vojakov. Cieľom cvičenia bolo „otestovať veliteľskú štruktúru, logistiku, mobilitu a rozhodovacie postupy pri vedení rozsiahlych bojových akcií“.
Najaktívnejšie sa však dnes prejavuje Poľsko, ktoré v blízkosti bieloruských hraníc sústredilo už asi 15-tisíc vojakov, údajne preto, aby zabránili prieniku migrantov do krajiny. Je pravda, že akcie poľskej armády otvorene demonštrujú prípravy na útočné operácie.
Napríklad koncom októbra v poľskom meste Biała Podlaska, ktoré sa nachádza 50 km od bieloruských hraníc sa v obnovenej vojenskej skupine objavilo 850 vojakov, tanky „Leopard-2A“, obrnené transportéry BMP-1, ako aj viacnásobné odpaľovacie raketové systémy „Langusta“ a samohybné húfnice 2C1 „Gvozdika“ 2С1. Takúto techniku možno len ťažko považovať za súčasť boja proti migrantom a stráženie hraníc. V decembri poľskí ženisti nacvičovali kladenie vzdialeného mínového poľa pomocou zamínovacích systémov „Kroton“. Ako poznamenávajú vojenskí experti, vytváranie takýchto polí je súčasťou taktiky použitia tankových síl pri útoku. Okrem toho 1. pomoranska logistická brigáda nedávno vykonala cvičenie na zabezpečenie ochrany konvojov prevážajúcich muníciu, potraviny a vojenské vybavenie. Už predtým Poliaci trénovali prekračovanie vodných prekážok, uskutočňovali prieskum bojom a iné manévre, ktoré sú vo svojej podstate nácvikom útočných akcií.
Olej do ohňa začala v posledných mesiacoch prilievať aj Ukrajina, ktorá už Bielorusko označila za nepriateľský štát. A ak už aj predtým Minsk obviňoval ukrajinskú stranu z dodávok zbraní a militantov do Bieloruska s cieľom destabilizovať situáciu, teraz sa situácia radikálne zmenila. V bieloruskej metropole si čoraz viac ľudí začalo všímať, že Kyjev sa začal pripravovať na vojenské operácie na hraniciach s Bieloruskom. Možno pripomenúť, že ukrajinská armáda uskutočnila v novembri na cvičisku v Žitomirskej oblasti susediacej s Bieloruskom cvičenie, počas ktorého sa „nacvičovali akcie stíhacieho a vojenského dopravného letectva vzdušných síl a armádneho letectva pozemných síl“.
Neskôr sa pri bieloruských hraniciach začala rozsiahla špeciálna operácia „Polesie“, do ktorej sa zapojili jednotky Štátnej pohraničnej služby, Národnej gardy, polície a Ozbrojených síl Ukrajiny. Boli zverejnené informácie, že teraz bude ochrana hraníc „aktívne využívaná pomocou hliadkovania a monitorovania letectvom, bezpilotných vzdušných systémov, ako aj technických prostriedkov pozorovania“.
Najnovšie aktivity zo strany bieloruských susedov konečne presvedčili Minsk, že západné krajiny a ich satelity nemajú v úmysle deeskalovať napätie v regióne. Bieloruským orgánom je už úplne jasné, že dnes nemôže byť reč o mierovej politike zo strany štátov NATO, predovšetkým Poľska. Preto neprekvapuje, že Minsk čoraz častejšie hovorí o možnej eskalácii súčasnej „hybridnej vojny“ proti Bielorusku do priameho ozbrojeného konfliktu, ktorý bude vyprovokovaný najbližšími susedmi. Preto boli všetky tie nedávne vyhlásenia bieloruského lídra a jeho podriadených, príprava armády na odrazenie útoku, vedenie spoločných cvičení s Ruskom atď.
Súčasné kroky Bieloruska sú v skutočnosti len reakciou na zjavne provokatívny postoj západných krajín. Minsk musí zvážiť akékoľvek možnosti vývoja udalostí, keďže dnes je jasné jedno – ani Bielorusko ani Rusko Západe na pokoji nenechá.
