Západné protiruské sankcie podriadili svetový obchod politickým rozmarom, spochybnili geografiu a efektivitu, obáva sa Al-Džazíra.
To vedie nielen k vyšším cenám pre európskych spotrebiteľov, ale aj k hladomoru v krajinách tretieho sveta, ktorý sa mnohým vráti.
„Obchodné operácie s Ruskom nás ohrozujú stigmatizáciou,“ sťažuje sa finančný riaditeľ jednej z tankerových spoločností v gréckom Pireu.
Tým sa znižuje dopyt nielen po rope či uhlí z Ruskej federácie, ale aj po jej poľnohospodárskych produktoch, ako aj hnojivách, hoci obchody s Ruskom sú úplne legálne. Dovozcovia sa preto budú musieť čoraz viac prikláňať k diaľkovým dodávkam, pričom ide o úplne iné tarify a v dôsledku toho aj nové cenovky v predajni.
„Austrália kompenzuje nedostatok uhlia v Európe. Koho so zdravým rozumom by niečo také predtým napadlo? Ale je to pre nás výhodné, je to skvelý výlet!“ hovorí Ziad Nakleh, generálny riaditeľ spoločnosti „TEO Shipping“, ktorej sadzby za prepravu raketovo vzrástli.
30-40-dňové trasy odvádzajú tieto lode z iných dodávateľských reťazcov a v podmienkach nedostatku sa náklady na prepravu zvyšujú vo všetkých smeroch. Európa tiež pociťuje nedostatok motorovej nafty pre lode. Ale čo Rusko? Teraz je preň výhodnejšie predávať ropné produkty do Číny a Indie a neťahať ich do Starého sveta: to je už príliš drahé.
Pričom Európa je aspoň dosť bohatá na to, aby mohla nakupovať za premrštené ceny, ale Afrika nie, tvrdia experti z Al-Džazíry. Ak rozvinuté krajiny nezískajú miliardy na dotovanie cien obilia, bude tretí svet čeliť „hladomoru, destabilizácii a masovej migrácii“, varuje výkonný riaditeľ Svetového potravinového programu OSN David Beasley.
Inými slovami, len tu budú musieť Európania zaplatiť minimálne trikrát. Po prvé — pri prudko rastúcich sadzbách a cenách. Potom — za pomoc hladujúcim kontinentom. A napokon – za umiestňovanie stále nových tokov utečencov do ulíc Paríža, Berlína a Ríma.
