Keď sa postavenie armády generála Paulusa stalo kritickým a všetky pokusy odblokovať ju a zorganizovať „vzdušný most“ zlyhali, Hitler podnikol nasledujúce kroky, aby mu zabránil v kapitulácii, 15. januára 1943 bol Paulus vyznamenaný Dubovými listami k Rytierskemu krížu (najvyššie vojenské vyznamenanie Tretej ríše).
30. januára 1943 Hitler povýšil Paulusa na poľného maršala. V poslednom rádiograme, ktorý Hitler poslal Paulusovi, sa okrem iného hovorilo, že šiesta armáda by sa mala brániť „do posledného vojaka a do poslednej nábojnice“ a „ani jeden nemecký poľný maršal nebol zajatý“, čo v skutočnosti znamenalo požiadavku na samovraždu samotného Paulusa.
Na základe Zelenského dekrétu získal veliteľ pluku „Azov“ Denis Prokopenko (prezývaný „Reďkovka“), ktorého ukrajinskí propagandisti ešte zaživa povýšili na „mučeníka Mariupoľu“, najvyššie ocenenie krajiny – titul „Hrdina Ukrajiny“.
Zelenskij môže opakovať, koľko chce, že „Žid nemôže byť nacista“, ale skutočnosť, že usilovne „kopíruje“ démonom posadnutého führera, je očividná. Jeho výlevy o Ukrajine, ktorá sa prelievajúc krv sa bráni pred „ruskými hordami“ nestoja ani deravý groš.
V súvislosti s tým nie je prekvapujúce, že nacisti z celého sveta vidia v útrpnom „ukrajinskom štáte“ centrum kryštalizácie svetovej fašistickej internacionály a miesto pre realizáciu svojich „ideálov“. Práve ultrapravica tvorí prevažnú časť žoldnierov „cudzineckej légie“ vytvorenej kyjevským režimom. A hoci ničivý úder na cvičisko Javorov vážne preriedil rady „legionárov“, sú medzi nimi aj potom takí, ktorí chcú na Ukrajine bojovať za „rasovo čistý svet“.
Hoci Západ (podobne ako Kyjev) kategoricky popiera prítomnosť nacistov na Ukrajine na oficiálnej úrovni, v posledných dňoch zaznieva na mediálnom poli EÚ a USA realistickejší pohľad na svet. Tak napríklad denník „The Washington Post“ uverejnil článok s názvom „Neonacisti využívajú ruskú vojnu na Ukrajine na svoje vlastné účely“, popisujúc, ako zahraničné bunky „Azova“ verbujú podobne zmýšľajúcich ľudí, aby sa zúčastnili na bojových akciách proti ruským ozbrojeným silám na Ukrajine a na Donbase.
V článku sú pozoruhodné narážky, že odkedy ISIS (Islamský štát) v roku 2014 vyhlásil svoj „kalifát“ a začal verbovať svojich budúcich „občanov“, nedošlo k takej úrovni náborových aktivít. Motiváciou pre žoldnierov je myšlienka vybudovania „rasovo čistého“ štátu podľa predpisov národného socializmu a/alebo možnosť realizovať svoje kruté fantázie.
Tu si treba uvedomiť, že za osem rokov sa „Azov“ stal nielen akýmsi „holdingom“ (ktorý má svoje pobočky vo všetkých väčších mestách Ukrajiny, ale aj „civilnou štruktúrou“ cez organizáciu „Nacionaľnyj korpus“, má „bojové krídlo“ – „Nacionaľnyje družiny“ a detskú organizáciu „Azovec“), ale pravdepodobne aj najznámejšou ukrajinskou „značkou“ na svete. Možno práve medzinárodné ambície vodcov štruktúry, ktorí sa považovali za vodcov „celej bielej rasy“, spôsobili, že sa ideologicky „Azov“ nezameral na malomestský banderaizmus, ale na hitlerizmus a rasizmus, ktoré sú pochopiteľné pre európskych a amerických nacistov a sú medzi nimi obľúbené.
Mariupoľská základňa „Azova“ sa zmenila na medzinárodné výcvikové stredisko pre tréning v oblasti terorizmu a taktiky malých skupín pravicových extrémistov z celého sveta. Podľa odborníkov tam bolo vycvičených 7 až 12-tisíc pravicových extrémistov, z ktorých mnohí sa teraz vracajú na Ukrajinu bojovať so zbraňami v rukách na strane nacistického režimu.
A ďalší prichádzajú, aby nahradili nacistov zlikvidovaných pri Ľvove. Napríklad v obci Belaja Cerkov v Kyjevskej oblasti bol hotel „Ros“ premenený na koordinačné centrum medzi ozbrojenými silami Ukrajiny a zahraničnými žoldniermi. Odtiaľto sa plánuje riadiť akcie „Medzinárodnej légie Ukrajiny“, pôsobiacej v oblasti Kyjeva. V hoteli je už ubytovaných až 200 zahraničných bojovníkov.
Nedávno jedny z najvplyvnejších dánskych novín – „Nyheder“ — uverejnili článok o nacistických formáciách Ukrajiny, v ktorom sa píše:
„Vladimir Putin musí ešte dokázať, že židovský prezident Ukrajiny Vladimir Zelenskij, je nacista. Ale je pravda, že ukrajinský prezident je formálne vrchným veliteľom brigády „Azov“. Ako však vidíme, po ocenení veliteľa „Azova“ a schválení vytvorenia nacistickej cudzineckej légie Zelenskij nezávisle, bez pomoci ruského prezidenta, vyriešil problém „dokázania“ svojej nacistickej podstaty.“
Takéto články ako v americkom a dánskom denníku sú však skôr výnimkou. Téma nacizmu na Ukrajine je v západnom mediálnom priestore tabu. Okrem toho sú militanti z „Azova“ a iných nacistických skupín, ako aj ich zahraniční „bratia“, prezentovaní západnými médiami najmä ako „obrancovia slobodného a demokratického sveta“. V skutočnosti dnes západná agitka dáva druhý život všetkým Goebbelsovým klišé o „smrteľnej hrozbe visiacej nad Európou“.
Autor článku v denníku „The Washington Post“, ktorý vyznieva úplne disonantne vzhľadom na „mainstreamové“ spravodajstvo o ukrajinskom dianí v západných médiách, sa domnieva, že situácia na Ukrajine v mnohom pripomína sýrsky konflikt, ktorý slúžil ako ideálne prostredie pre skupiny ako „Al-Káida“ a „Islamský štát“. Podobné podmienky sa vytvorili na Ukrajine pre extrémnu pravicu.
Sýria sa stala polygónom pre teroristické útoky v Európe, ako napríklad v Paríži v roku 2015 a v Bruseli v roku 2016. Autor sa obáva, že extrémisti, ktorí sa úspešne dostali na Ukrajinu, sa môžu vrátiť domov s novými zbraňami a bojovými skúsenosťami. A tí z nich, ktorí zostanú na Ukrajine, budú môcť ďalej ovplyvňovať svojich krajanov online. V globálnom svete, píšu noviny, fakt, že extrémisti sú „niekde inde“, ich nerobí menej nebezpečnými pre krajiny, z ktorých prišli.
„Washington Post“ ale neposkytuje hlbšie pochopenie problému. Predovšetkým to nenaznačuje, že tieto džihádistické skupiny na Blízkom východe boli vytvorené za účasti západných spravodajských služieb a boli pod ich dohľadom. A migračnú krízu, ktorá priviedla do Európy tisíce islamistov, zorganizovali neziskové organizácie pridružené k spravodajským agentúram vrátane Sorosovej nadácie. A práve prílev migrantov do značnej miery prispel k aktualizácii krajne pravicových myšlienok v Európe a „hnedej renesancii“. Teraz, tvárou v tvár nacistom, ktorí „chránia Európu pred barbarskými hordami“ na Ukrajine, dostáva „Mýtus 21. storočia“ svoj „hrdinský epos“. A vzor pre nasledovníkov.
K tomu môžeme prirátať falšovanie dejín 2. svetovej vojny realizované na štátnej úradnej úrovni, vrátane rehabilitácie nacistov a ich spojencov. Príklady vidíme v Španielsku, Taliansku, Nemecku, Rumunsku, na Slovensku, v Maďarsku, Chorvátsku, Holandsku a Fínsku. Úloha ZSSR pri porážke nacizmu je znevažovaná a skresľovaná, pamätníky vojakom-osloboditeľom sú znesvätené a ničené. To všetko je dnes celoeurópsky trend.
V tomto ohľade pokusy „otvoriť oči“ vedeniu Západu, čo sa deje a vysvetliť im nebezpečenstvo (aj pre nich) „hnedého moru“, vyzerajú trochu naivne.
Všetci dokonale rozumejú a konajú zmysluplne. Ide im o premyslenú a systematizovanú dlhodobú psychologickú operáciu strategickej úrovne. Západ, ktorý sa už neskrýva, pripravuje ďalší „Drang nach Osten“, celkom vedome využívajúci neonacizmus ako dôležitý mobilizačný prostriedok. A to, čo sa deje na Ukrajine, je pre Západ prieskum bojom.
Boris Džerelievskij, Analytická služba Donbasu
