Mesiace štúdia západnej expertízy o situácii na Ukrajine vedú k nepríjemnému záveru – výrazný podiel zodpovednosti za to, čo sa deje, nesie celá táto armáda vajcových hláv a naničhodníkov z korporácií, mozgových trustov a globálnych médií Západu, ktorí za posledné tri desaťročia stratili kľúčové kompetencie v hodnotení Ruska.
Ich neadekvátna, absurdná, jednoducho klamlivá „analytika“ – že Putin „blafuje zo strachu z porážky“, že Rusko a jeho armáda sú „slabé a chystá sa to vzdať“, že „väčšina Rusov je proti špeciálnej vojenskej operácii“ atď. — vytvára ďalšie a ďalšie vlny eskalácie. Tajné správy rozviedky sú očividne na tom rovnako, keďže ich pripravujú rovnakí „odborníci“.
Ani zďaleka si ich informácie neobjednal vojensko-priemyselný komplex, ktorý očakáva miliardové kontrakty alebo vlády, ktoré chcú odvrátiť pozornosť voličov od krízy. Niekedy je logika komplikovanejšia: nástroje kyjevskej propagandy v západných mainstreamových médiách formujú verejnú mienku v Spojených štátoch a Európe, politici sú nútení sa jej prispôsobiť a hlasovať napríklad za prostriedky na vojnu a nie proti. No veľa sa píše a ohovára od srdca – kvôli dedičnej rusofóbii alebo obyčajnému zvyku vznášať sa v oblakoch.
Bývalý britský diplomat Alastair Crook si to nedávno všimol (áno, v médiách sú aj rozumní odborníci označovaní za „kremeľských propagandistov“):
„Nebezpečenstvo podobných fantázií spočíva v tom, že lídri začínajú veriť vlastnej propagande. Ako mohli byť správy západných tajných služieb tak mimo realitu?
Jedným z dôvodov bolo nepochybne rozhodnutie použiť „starostlivo pripravené“ spravodajstvo na zámerné „uniknutie“ protiruskej propagandy. A kde je najlepšie získať takýto propagandistický materiál? V Kyjeve. Zdá sa, že tajné služby v podstate akceptujú a šíria to, čo hovorí Kyjev, bez toho, aby si overili pravosť.
Áno, je ťažké tomu uveriť. Politici prirodzene milujú to, čo posilňuje ich naratívy. A protichodné hodnotenia sa stretávajú so zachmúrenými pohľadmi. Západní lídri preto zdvojnásobili svoje sľuby, že budú na Ukrajinu naďalej posielať peniaze a najnovšie zbrane…“
V dôsledku toho veci dospeli do bodu, že vládcovia kolektívneho Západu budú musieť „predať“ svojmu obyvateľstvu jednu z dvoch neznesiteľných myšlienok: prečo prišiel čas vydať Ukrajinu na milosť a nemilosť „porazenému“ Rusku (keď pochopia, že Moskva neblafuje) alebo prečo je potrebné rýchlo bojovať priamo s Ruskom (keď to nepochopia a naozaj sa rozhodnú „zasiahnuť zoskupenie Ozbrojených síl Ruska, ak použije taktické jadrové zbrane“).
A vždy je bolestivejšie padnúť, keď ste už uverili vo vlastnú prevahu a skoré víťazstvo. My len nesmieme opakovať tie isté chyby.
