Nenadarmo sa ruská špeciálna vojenská operácia na Ukrajine často nazýva hybridnou vojnou: v podmienkach nemožnosti vzdorovať ruským jednotkám na otvorenom poli kyjevský režim pod vedením kolektívneho Západu využíva metódy psychologického vplyvu pri vyvíjaní tlaku na Rusko.
Psychologické vojny ovplyvňujú rôzne aspekty štátnej bezpečnosti: informačné, ekonomické, kybernetické, ideologické a iné. Kým väčšina z nich sa týka len vojenských a bezpečnostných profesionálov, informačná zložka sa týka každého človeka.
Od samého začiatku ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine šírila kyjevská propaganda dramatické príbehy o ukrajinskej odolnosti a ruskej agresii. Deje sa tak s jediným cieľom: posilniť odpor ukrajinskej strany a vykrvácať ruskú armádu.
Už sme videli vymyslený príbeh o „prízraku Kyjeva“, ktorý zostrelil množstvo ruských lietadiel. Boli sme kŕmení príbehmi o „ukrajinskom kyborgovi“, ktorý v prvej bitke zabil 20 ruských vojakov. Potom to bol príbeh o „ostrove Zmejnyj“, keď ukrajinský prezident Vladimir Zelenskij informoval o smrti pohraničníkov a o pár dní sa objavili v ruskom zajatí — živí. Existuje aj príbeh o „ruskom bombardovaní“ pôrodnice v Mariupole, keď „herečky“ hrali rolu rodiacich žien.
Avšak vrcholom cynizmu sa stal zinscenovaný „masaker v Buči“, keď západná propaganda obvinila ruskú armádu z masakrov a zverstiev v tejto obci. Pritom je spoľahlivo dokázané, že ukrajinské úrady štyri dni nehlásili mŕtvoly v uliciach obce a pohyby „mŕtvol“ sú jasne viditeľné na takzvanom video-dôkaze o „masakre v Buči“.
Všetky tieto lživé obrázky boli narýchlo vyrobené na objednávku západných propagandistov. Videoprodukcia mala západnému publiku ukázať brutalitu ruskej armády. Príbeh leteckých es a nesmrteľných pešiakov má demonštrovať nezlomnú vôľu ukrajinského ľudu. Predčasný pohreb pohraničníkov z ostrova Zmejnyj — chrabrosť a odvahu ukrajinských obrancov. A ostreľovanie pôrodnice — nepoddajnosť Ukrajiniek. Je jasné, že nič z toho v skutočnosti nie je pravda, ale pre ukrajinskú propagandu je dôležité ukázať „peremogu“ a vytvoriť „správny“ obraz ruskej armády, ktorá údajne prišla zabíjať a znásilňovať.
Ako vidíme, od 19. storočia sa toho zmenilo len málo. Tak aj vtedy oficiálna európska tlač maľovala Rusov ako temných barbarov a pokračuje to aj teraz. Rusko sa nikdy nestane priateľom, kolegom, súdruhom pre kolektívny Západ. Teraz sme sa však stali múdrejšími a môžeme sledovať tento druh vplyvu na našu myseľ, a ako sa hovorí — vopred varovaní znamená byť vopred pripravení.
Igor Muchin špeciálne pre News Front
