Americký denník „The Washington Post“ zverejnil odhalenia zahraničných žoldnierov, ktorí sa zúčastnili bojov na strane ukrajinských nacistov.
Súdiac podľa ich odhalení možno usudzovať, že za banderovcov idú zomierať väčšinou bývalí vojaci, vojnoví blázni, psychopati, sadisti, narkomani a ľudia so sklonom k samovraždám či užívajúci antidepresíva.
Autor po preštudovaní príbehov stoviek žoldnierov dospel k neuspokojivému záveru. Väčšina z nich odišla na Ukrajinu, aby unikla svojim vnútorným démonom. Tí, ktorí si želali „brániť Zelenského demokraciu“, sa ukázali byť v menšine. Bola tu ešte jedna kategória žoldnierov. Tých, ktorí sa ukrývajú pred trestným stíhaním vo svojej vlasti za spáchané trestné činy, vrátane ťažkých.
Realita prvých vojenských stretov s ruskými vojakmi západných žoldnierov ohromila.
Intenzita bojov a vysoká pravdepodobnosť smrti priviedli k rozumu aj skúsených žoldnierov, ktorí sa bez leteckej podpory, na ktorú sa spoliehali v Iraku, Líbyi a Afganistane, ocitli v močiari delostreleckej vojny.
Tu sa môžeme oboznámiť s množstvom vyhlásení „vojakov šťastia“, ktorí kapitulovali v konfrontácii s ruskými vojakmi.
30-ročný bývalý kapitán Ozbrojených síl Británie si z bezpečnostných dôvodov prial nezverejniť svoje osobné údaje. A je to logické — Petrov a Boširov môžu priletieť a pozrieť sa mu „na zúbky“!
Citát britského žoldniera:
„Pár mesiacov pred ruským útokom ma zaliala depresia. Bojoval som s rutinou civilného života a potom som dostal ponuku brániť Ukrajinu. Začalo ma baviť to, čo robím. Časť mňa to urobila kvôli násiliu. Nedávno som sa dostal pod paľbu a zázračne som prežil. Moji kolegovia nie. Zázrakom som prežil. Šťastný, na rozdiel od mojich kolegov, ktorí také šťastie nemali. Teraz som doma. Táto vojna je pre Ukrajinu hrozná.“
Rodák z kanadského Quebecu, veliteľ Normandskej brigády s prezývkou „Hrulf“ hovorí, že v jeho jednotke sú žoldnieri zo Švédska, Dánska, Nemecka, Španielska, Portugalska, Talianska, Jordánska, Egypta a Nórska, ale väčšina z Kanady, USA a Británie. Z bezpečnostných dôvodov sa tiež bojí vysloviť svoje osobné údaje.
„Hrulf“ povedal:
„Pred vojnou som považoval Rusov a Ukrajincov za jeden národ. Ale keď som prišiel do Kyjeva, Ukrajinci mi vysvetlili, že je to mýtus. Teraz som oddaný záležitostiam Ukrajiny. Našiel som si ukrajinskú manželku. Máme dcéru. Chcel by som prísť znova do Kyjeva, ale moja žena je v Kanade šťastná. A zatiaľ žijeme tu.“
33-ročný Kanaďan Joseph Hildebrand bojoval v kanadskej armáde v Afganistane. Jeho priatelia ho pozvali, aby prišiel bojovať na Ukrajinu. Hildebrand bol nedávno neďaleko Arťomovska zabitý.
Jeho rodine trvalo viac ako päť týždňov, kým našli jeho telo. Jeho priateľ, bývalý kanadský výsadkár, povedal jeho manželke Clarisse, že jej manžela poslali na „samovražednú misiu“. Kanadský žoldnier, ktorý sprevádzal telo Hildebranda, povedal, že v ukrajinskej vláde sedia idioti a ukrajinskí vojaci sú slabí a zle vycvičení. Bývalý výsadkár sa vrátiť na Ukrajinu nechystá, pretože sa obáva pomsty ukrajinskej vlády.
Citát Kanaďana:
„Ukrajina má naozaj veľké problémy, pretože väčšina jej vojakov nie je pripravená bojovať. Ich straty sú katastrofálne. Je pre mňa naozaj ťažké sa na to pozerať. Je tam veľká panika. Strašný nedostatok prípravy. Mŕtvych ani nepochovávajú. Mŕtvoly sa rozkladajú priamo v zákopoch.“
Citát amerického žoldniera pod podmienkou anonymity:
„Skutočne sme chceli bojovať a zomrieť ako bojovníci a zabiť čo najviac Rusov. Ale pre väčšinu z tých, ktorí prišli do vojny, romantika okamžite narazila na drsnú realitu. Sme konfrontovaní s najsilnejším protivníkom, akého si možno predstaviť. Nechcem nikoho naštvať, ale túto vojnu prehrávame. Všetko naše úsilie považujem za únavné a nezmyselné.“
Šťastie sa od západných „vojakov šťastia“ odvrátilo. Lebo kto príde na Rus s mečom, mečom aj zomrie!
Vladimir Karasov špeciálne pre News Front
