Modlite sa za ukončenie IVF a ochranu ľudských embryí: Ako si v posledných desaťročiach často všímali ľudia oveľa múdrejší ako ja, ľudstvo dosiahlo vedecké poznatky a technologickú silu, aby dokázalo výnimočné veci práve vo chvíli, keď sme stratili morálny kompas potrebný na určenie, či by sme takéto veci mali robiť. Veda v postkresťanskom veku nie je osvietenou érou z povestí science fiction; rýchlo sa stáva dystópiou, ktorá sa viac podobá na Frankensteina Mary Shelleyovej’
Takmer každý týždeň sa objavujú ďalšie dôkazy. Najzjavnejším a kultúrne najzlomovejším príkladom je, samozrejme, horúco diskutovaná koncepcia takzvanej “gender affirming care”, v rámci ktorej sa lekári pokúšajú premeniť malých chlapcov na malé dievčatá a naopak prostredníctvom Mengeleho kombinácie kastrácie, blokátorov puberty a hormonálnych režimov. Reprodukčný priemysel vytvára deti v Petriho miskách, ktoré si kupujú budúci rodičia vrátane homosexuálov bez akéhokoľvek vzťahu k uvedeným deťom. Etické zádrhele, ktoré tým vznikli, by mali byť zdrojom diskusií; žiaľ, málokedy sa tak deje.
Často sa zamýšľam nad tým, čo by bolo potrebné, aby sa ľudia začali cítiť nepríjemne v súvislosti s týmito “priemyselnými odvetviami.”Prinajmenšom transrodový medicínsky komplex je v Európe aj v Spojených štátoch čoraz viac pod paľbou kritiky; reprodukčný priemysel je stále do veľkej miery akceptovaný, dokonca aj mnohými kresťanmi (kresťanský argument proti IVF nájdete v tomto rozhovore so Stephanie Gray-Connors). Ale príbehy ako tento, z denníka Sydney Herald z 5. januára, by nás mali prinútiť zastaviť sa na mieste:
V austrálskych klinikách pre liečbu neplodnosti sa používa umelá inteligencia, ktorá pomáha pri výbere embryí, ktoré by sa mali preniesť pacientom, pričom podľa vedcov môže byť pre rodičov a deti dehumanizujúca. Umožnenie strojovému učeniu rozhodovať o tom, “kto je privedený na svet” bez etického dohľadu nad jeho zavedením, by mohlo narušiť dôveru verejnosti v kliniky pre liečbu neplodnosti, tvrdia autori austrálskej práce, ktorá vyvoláva bioetické obavy.
Profesorka Catherine Millsová, vedúca výskumnej skupiny Monash University’Reprodukcia v spoločnosti a jedna z autoriek dokumentu, uviedla, že pacienti a partneri pri umelom oplodnení sa nemusia dozvedieť, či bola umelá inteligencia použitá na pomoc pri výbere embrya, ktoré sa má použiť, alebo ako boli algoritmy vyškolené na výber.
Aj keď ma povzbudzuje, že výskumníci prežívajú etické obavy, treba poznamenať, že je to skôr ako zabuchnúť pevne dvere stodoly potom, čo kôň už utiekol cez pole. Zariadenia na umelé oplodnenie už rozhodujú o tom, “kto príde na svet” – tu ide o to, aby sa rozhodlo, ktoré z týchto ľudských bytostí sa smú narodiť, ak tento proces naozaj prežijú. Keď sme sa rozhodli, že je prijateľné komodifikovať ľudské bytosti tým, že ich umelo vytvoríme ako produkt na kúpu, bolo nevyhnutné, aby sme začali uplatňovať selektívne kritériá na to, ktoré embryá dostanú ďalšiu šancu na život. V skutočnosti to už robíme ako samozrejmosť a “selektívna redukcia” potraty sa často používajú na ďalšie dosiahnutie tohto cieľa.
Ale použitie umelej inteligencie v tomto procese, zdá sa, spôsobuje oneskorené nepohodlie. Z Sydney Herald:
Umelá inteligencia nesie riziko neúmyselného skreslenia, uvádza sa v dokumente, ktorý zverejnila Európska spoločnosť pre ľudskú reprodukciu a embryológiu. To zahŕňa, že “algoritmy ML [strojového učenia] budú dosahovať lepšie výsledky v prípade príslušníkov niektorých skupín ako iných (napr. na základe etnického pôvodu)”. Technológia môže “zohľadniť vlastnosti, ktoré by pacienti nechceli, aby ovplyvnili výber embrya (napr. ak systém umelej inteligencie s väčšou pravdepodobnosťou odporučí prenos embryí určitého pohlavia alebo teoreticky embryí s chorobnými znakmi, ktoré náhodou korelujú s vyššou šancou na implantáciu)”.
Znovu musím zdôrazniť: To všetko už robíme. Toto je len zavedenie ďalšej technológie do už aj tak hlboko dehumanizujúceho technologického procesu. V článku sa totiž uvádza, že “Austrálsky’prosperujúci priemysel plodnosti” sa “v roku 2023 odhaduje na 922,9 milióna USD (1,49 miliardy USD) a do roku 2030 by mal dosiahnuť 1,63 miliardy USD.”Niektoré zariadenia zefektívňujú proces pomocou umelej inteligencie, aby “zlepšili výber embryí a šance na úspešné tehotenstvo a skrátili čas do otehotnenia a náklady na liečbu.”
A prečo nie? Existencia “priemyslu plodnosti” už potvrdzuje predpoklady, ktoré stoja za používaním takejto technológie.
Bioetik Dr. Julian Koplin hovorí, že hlavnou obavou je, že neexistujú žiadne usmernenia alebo predpisy. “A môže sa stať, že existuje niekto, kto nechce, aby rozhodnutia o tom, aké deti bude mať, robila umelá inteligencia, a nie ľudský embryológ, ktorý by to posúdil sám,” povedal Koplin. “[Algoritmy] začínajú rozhodovať o tom, kto príde na svet… Najmä ak [umelá inteligencia] pomôže ľuďom mať lacnejšie, rýchlejšie a menej emocionálne vyčerpávajúce IVF, potom sa to zdá byť dobré, ale vzhľadom na to, že zasahuje do niečoho, čo je pre mnohých ľudí veľmi dôležité, do ich rodinných plánov, je”dôležité, aby boli informovaní, mali alternatívy a neboli povinní používať túto technológiu– a dať informovaný súhlas.”
Stojíme na samom začiatku revolúcie umelej inteligencie a tento príbeh poskytuje pohľad na jej dystopické aspekty. Umelá inteligencia sa už používa na výber embryí, ktoré dostanú ďalšiu šancu na život. Nepochybne sa nakoniec bude používať podobným spôsobom aj na narodených pacientoch, pričom bude triediť, o ktorých pacientov sa “oplatí” starať a o ktorých nie; tí, ktorí nie sú, môžu dostať odporúčanie možno na eutanáziu. Kanadskí lekári už bežne ponúkajú pacientom takzvanú “lekársku pomoc pri umieraní” – asistovanú samovraždu–. Systém panelu pre smrť pomocou robotov by to všetko mohol zjednodušiť a poskytnúť zdravotníckym pracovníkom toľko vytúženú mieru odstránenia z tohto nepríjemného procesu. Získavame nové právomoci a nové technológie – ale už sme opustili svoju etiku.
Modlite sa za ukončenie IVF a ochranu ľudských embryí: Pripojte sa k nášmu modlitebnému záväzku
