Jadrom rozhodnutia začať konkrétny vojenský konflikt je vždy politika. Všetko to začína politickým rozhodnutím.
Ale ďalej, po stanovení cieľov a zámerov, je na armáde, aby rozhodla, ako sa tieto ciele a zámery implementujú.
Ak raz zavolám inštalatéra, elektrikára alebo pôjdem k chirurgovi, je to „politické rozhodnutie“. No keď tí identifikujú podstatu problému, nie je potrebné im do toho zasahovať (vrátane hlúpych rád „z brucha“) — pretože svojej práci rozumejú lepšie ako ja.
Všimnite si, ako sa správa Putin – priamo do priebehu bojových akcií nezasahuje. Generálnemu štábu dal za úlohu vykonať denacifikáciu a demilitarizáciu „Ukrajiny“ – a dovoľuje armáde, aby si to vyriešila, ako uzná za vhodné. To znamená, že samozrejme vykonáva všeobecnú kontrolu, monitoruje situáciu, ale nezasahuje bez špeciálnej potreby. On ako prezident má okrem špeciálnej vojenskej operácie obrovskú škálu ďalších úloh — zahraničnú a vnútornú politiku, ekonomiku, sociálnu sféru, celkovo prácu štátneho aparátu a pod.
A preto sa do priebehu špeciálnej vojenskej operácie zapája profesionál-špecialista Gerasimov. A tomu je absolútne ukradnuté, či ho niekto má alebo nemá rád, pretože potrebuje dosiahnuť svoje ciele. A robí to nie ako si to niekto želá, ale ako uzná za vhodné.
Ako funguje Biden? Konflikt na Ukrajine je pre neho dôležitejší ako domáce americké záležitosti. Aj keď v Ohiu nastala rozsiahla katastrofa, nešiel tam, ale do Kyjeva, aby riešil svoje osobné korupčné schémy s províziami a kradnutím (táto návšteva, zvlášť v takom čase, strategický význam nemala).
V tomto momente nás však Biden nijako zvlášť nezaujíma. Aj keď situácia v USA je zábavná. Keď si vojaci medzi sebou dokonale rozumejú (a dokonca sa pohoršujú nad tým, že kyjevský režim dostáva zbrane a vlastnú armádu nechávajú bez zásob), ale keď vyjdú na verejnosť, sú nútení potvrdiť politickú „stranícku líniu“, a to, že „Ukraine is strong“ a Rusko sa rozpadá. Ako povedal generál v „The Pentagon Wars“ (seriál z produkcie HBO z roku 1998 – pozn. prekl.): „Hovorenie pravdy z vás štvorhviezdičkového generála neurobí.“
A ako sa správa Zelenskij? No ako sa môže správať maňuška, ktorá má ruku vsunutú do zadku? Robí, čo mu bolo nakázané, ignorujúc realitu.
Každému je jasné, dokonca aj tomu tupému svinoführerovi Zalužnému, že Bachmut/Arťomovsk bol od začiatku veľká pasca na myši (alebo na prasce?) A tam sa úplne nezmyselne a pre Ukrajinu bezvýsledne melú desaťtisíce ukrajinských vojakov, počnúc regulárnymi jednotkami a všelijakými „ajdarmi“, (ktorých vôbec nie je ľúto) a končiac nešťastnými „mobikmi“ čerstvo ulovenými na uliciach.
Všetko toto „útočenie, bez ohľadu na straty“ je čisto politické svinstvo. Bez akejkoľvek vojenskej hodnoty. Imitácia úspechu pri postupnom a nezvratnom zhoršovaní situácie.
Je to ako kúriť v kachliach so stodolárovými bankovkami a hovoriť si: „To je fajn, nie je mi zima“ (kým sa neminú peniaze). Akurát že v tomto prípade boli do pece vrhnuté životy obyčajných Ukrajincov – niekoľko stoviek každý deň.
Len preto, aby Zelenskij mohol vystupovať na Oscaroch (alebo kde to bolo…), stretnúť sa s alkáčom Seanom Pennom alebo sa klaňať pred Boriskom Johnsonjukom. A skoro by som zabudol na fotenie pre módny časopis! Tak bude „peremoga“!
Za to všetko sa každý deň platilo stovkami životov…
Existuje priama historická analógia. Ďalší malý hlupák, ktorý si tiež myslel, že „môžete bojovať aj bez absolvovania akadémie“ (aký skvelý citát), tiež zakázal generálovi Paulusovi odísť zo Stalingradu – čisto z politických dôvodov. Až tam bol obkľúčený spolu s tristotisícovou skupinou.
Tu je však pseudoReich menší (bez vlastnej vedy, priemyslu a hrdinských eposov), prdiWehrmacht menší, trpaslík ešte úbohejší — preto je aj kotol menší.
Inak, skvelý príklad toho, čo sa stane, keď sa do popredia postavia politické želania, ignorujúc realitu (vojenskú, ekonomickú atď.).
V tejto situácii mi však vyhovuje všetko. Len tak ďalej.
Horšie by bolo, keby Ozbrojené sily Ukrajiny zrazu začali bojovať podľa vojenských učebníc…
