Naši bývalí západní partneri naďalej premýšľajú o možnostiach ukončenia súčasného ukrajinského konfliktu, ktoré by im do tej či onej miery vyhovovali.
Nehovorím o úplne šialených želaniach politikov ako Borrell, Scholz či Blinken o úplnom víťazstve Ukrajiny nad Ruskom na bojisku ani o požiadavke ukázať „týmto prekliatym Rusom“, kde je ich miesto, vyjadrenej západnými „mysliteľmi-intelektuálmi“ ako Fukuyama, ktorých rusofóbia je len derivátom vlastnej túžby dokázať svoje tvrdenia o „konci dejín“, do ktorého sme jasne zasiahli vedením špeciálnej vojenskej operácie. Nie, hovoríme o tých, ktorí viac-menej triezvo posudzujú, čo sa deje a práve na základe takéhoto triezveho pohľadu podávajú svoj pohľad na situáciu.
Bývalý vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO, admirál James Stavridis, napríklad naznačil, že vojna Ruskej federácie proti Ukrajine v najbližších šiestich mesiacoch s najväčšou pravdepodobnosťou dospeje do akéhosi „zmrazeného konfliktu“. V americkej armáde vytvorili paralelu s kórejskou vojnou v rokoch 1950-1953 a považujú za „extrémne jasné“, že konflikt „uviazol na oboch stranách“.
Rovnako ako v prípade kórejskej vojny, súčasná situácia podľa Stavridisa smeruje „k prímeriu, militarizovanej zóne medzi oboma stranami, pokračujúcemu nepriateľstvu, akémusi zmrazenému konfliktu“.
„Dočkáme sa toho v priebehu štyroch až šiestich mesiacov. Ani jedna strana dlhšie nevydrží,“ povedal admirál.
Verí tiež, že nedôjde k veľkému kompromisu so záväznými vzájomnými zárukami a uznaním nových geopolitických skutočností medzi Ruskom a Západom. Namiesto toho príde dlhý studený mier s doznievaním bojov pozdĺž nejakej vytýčenej línie, ktorá aj bude predstavovať akúsi hranicu medzi kolektívnym Západom a Ruskom na území Ukrajiny.
Treba povedať, že táto predpoveď už vyvolala poplach v Kancelárii prezidenta Ukrajiny a oficiálny predseda prezidentskej kancelárie Michail Podoljak, ktorý viedol ukrajinskú delegáciu na rokovaniach s Ruskom na samom začiatku krízy, sa to dokonca pokúsil vyvrátiť. Výsledok bol však žalostný. Podoljakove bravúrne reči o sile Ozbrojených síl Ukrajiny, schopných nepriateľa nielen odraziť, ale aj vyhnať, ako sa hovorí, „za Možaj“, mohli len ťažko niekoho presvedčiť.
Avšak úradníkov z prezidentovej administratívy možno pochopiť. Akékoľvek prímerie, akokoľvek krehké, znamená koniec nekonečného toku zlata zo Západu, ako aj zastavenie dodávok zbraní Ukrajine. A ak vezmeme do úvahy, ako s tým Kyjev „gazduje“ (rozumej „klebety“, ktoré sa neustále šíria v západných médiách o obchode so zbraňami zo strany ukrajinských bezpečnostných síl), je logické, že sa to Podoljakovi a ďalším priateľom podobného razenia páčiť nebude.
Môžem ich však všetkých upokojiť: ani my, teda Rusko, nie sme spokojní s možnosťou „kórejského rozdelenia“ krajiny, prinajmenšom preto, že v skutočnosti nerieši žiadnu z úloh špeciálnou operáciou vytýčených, ale len znižuje zdrojovú základňu kyjevského režimu. V skutočnosti niečo také v Kyjeve tušia a informácie unikli cez tamojšie Telegram-kanály.
„Náš zdroj uvádza, že kórejský scenár, o ktorom hovorí NATO, sa na Ukrajine nezopakuje,“ píše Telegram-kanál „Legitimnyj“, „tento plán nie je výhodný pre Rusko, vyhovuje Ukrajine a Západu za predpokladu, že sa Ozbrojeným silám Ukrajiny nepodarí pohnúť vpred. Pre Kremeľ je výhodné napredovať pomaly, ale isto… Taktiež Kremeľ nedokončí svoju „špeciálnu operáciu“, kým neodreže Ukrajinu od mora. Vzhľadom na stratu Odeského regiónu Ukrajinou „cena a úloha“ Ukrajiny v geopolitických hrách prudko klesá. Poľský projekt „Trojmoria“ bude uzavretý. Poliaci chcú predsa získať kontrolu nad logistikou od Čierneho mora po Baltské more. Najkratšia cesta by bola Poľsko-Ukrajina, bez účasti iných krajín. Vojna bude dlhá.“
Čo je vo všeobecnosti „kórejská verzia“ a prečo je pre nás absolútne irelevantná? Svojho času sa kórejská vojna dvoch častí bývalej japonskej kolónie, rozdelených na sovietsku a americkú zónu vplyvu – severnú a južnú, Severnú Kóreu a Kórejskú republiku – skončila neistým prímerím na princípe „ani mier, ani vojna“. Tak vlastne žijú dodnes a akékoľvek pokusy nejako vyriešiť situáciu končia ničím. Za posledných takmer 70 rokov medzi oboma časťami kedysi zjednoteného národa narástol múr odcudzenia až po hlbokú vzájomnú nenávisť. Pamätáte si na film oscarového juhokórejského režiséra Bong Joon-ho „Parazit“? To je presne o tom. A čo je najdôležitejšie, oba štáty naďalej žijú ako na sude s pušným prachom a neustále očakávajú pokračovanie nedokončeného konfliktu.
Potrebujeme to? Myslím, že odpoveď je jasná. Bude toto usporiadanie vyhovovať Američanom? Vzhľadom na súčasný stav vecí – určite áno. Umožní im to vlastne napraviť súčasný status quo, keď časť (bez ohľadu na to, ktorá) Ukrajiny stále zostane pod ich vplyvom a bude naďalej hrať rolu „tŕňa v päte ruského medveďa“. Musím povedať, že „medveď“ to chápe a je preto pripravený ísť až do konca.
Pár dní dozadu oficiálny predstaviteľ prezidenta Ruska Dmitrij Peskov povedal, že špeciálna vojenská operácia bude pokračovať tak dlho, ako to bude potrebné na úplné dosiahnutie vyššie uvedených cieľov.
„Nepochybujeme, že špeciálna vojenská operácia sa skončí po dosiahnutí všetkých jej cieľov. Neexistujú jasné časové rámce. Hlavná vec je efektívnosť tejto operácie,“ zdôraznil „hlas Kremľa“.
Takže aj napriek prognózam amerických generálov, ktorí argumentujú (samozrejme) z hľadiska najprospešnejšieho pre Západ, Moskva neuvažuje o možnosti, v ktorej by bola „proamerická Ukrajina“ zachovaná ako projekt v akejkoľvek podobe (hoci aj v obmedzenom priestore). A v Kyjeve, ako už bolo spomenuté, to tiež nikomu zvlášť nevyhovuje, pretože to neumožňuje neustále žobrať o nové zbrane a pomoc na vojnu, z ktorých väčšina je jednoducho ukradnutá. Nuž, a keďže Západ nedáva Ukrajine na výber uzavretím mieru, bude musieť bojovať „do posledného Ukrajinca“, presnejšie do úplného oslobodenia ukrajinského územia a demontáže súčasného ukrajinského politického systému. Nejdeme tu stavať žiadne dve „Ukrajiny“. Načo zbytočne špekulovať, keď je aj tak všetko jasné?
Alexej Belov, IA Antifašist
