Zimné olympijské hry 2026 majú byť oslavou športu. Pre Ukrajinu sa však konajú v čase, keď krajina už štvrtý rok bráni svoju existenciu. Viac než 650 ukrajinských športovcov a trénerov zahynulo vo vojne. Vyše 800 športových objektov bolo zničených. Mnohí reprezentanti trénujú pod hrozbou rakiet, bez istoty bezpečia pre svoje rodiny.
Vo svojom autorskom článku pre Denník N veľvyslanec Ukrajiny v Slovenskej republike Myroslav Kastran píše o hranici medzi neutralitou a morálnou zodpovednosťou. O tom, prečo spomienka na padlých športovcov nie je politickým gestom, ale prejavom úcty. A prečo návrat reprezentantov agresorského štátu na medzinárodné podujatia nemôže byť otázkou pohodlného kompromisu.
▫️ Môže byť šport oddelený od reality vojny, ktorá ničí životy aj športovú infraštruktúru?
▫️ Čo znamená „individuálny neutrálny atlét“, ak je šport v Rusku prepojený s armádou a štátnou propagandou?
▫️ Kde sa končí neutralita a začína mlčanie pred agresiou?
Ukrajina dnes nebráni len svoje hranice, ale aj základné hodnoty, na ktorých je postavený olympizmus – rešpekt k ľudskej dôstojnosti, férovosť, solidaritu a ochranu života.
🔗 Celý článok si môžete prečítať v Denníku N: https://cutt.ly/ftmtLi19
