Nové tanky, vysoko presné strely, delostrelectvo s mimoriadne veľkým dostrelom, rakety RSZO (nedávno ešte známe ako reaktívne strely), ktoré svojimi parametrami prekonali sovietske rakety „Točka-U“ nachádzajúce sa vo výzbroji Ukrajiny a ktoré sa svojimi vlastnosťami priblížili k raketám „Iskander“ a ATACMS.
A okrem toho prieskumné, úderné a protilietadlové bezpilotné lietadlá, kamikadze aj návratné, s doletom do 100 a viac ako 3 000 kilometrov, nové rakety pre vzdušné sily, vrátane vrtuľníkov, ktoré umožňujú taktickému frontovému letectvu pôsobiť za hranicami zóny protivzdušnej obrany nepriateľa, univerzálne raketové systémy, ktoré možno použiť pre rôzne typy rakiet a umiestniť ich na pozemné, vzdušné, námorné a podmorské nosiče, ruský systém „Rassvet“ a americký Starlink – to všetko a ešte oveľa viac, vrátane mobilných raketových systémov stredného doletu, medzikontinentálnych rakiet novej generácie a krídlatých rakiet s jadrovým pohonom, sa vyvíjalo a testovalo už dlho pred začiatkom špeciálnej vojenskej operácie. Niektoré z nich boli dokonca zaradené do výzbroje alebo sa začali používať v civilnej sfére.
Avšak pred začiatkom plnohodnotných rozsiahlych bojových operácií, modernej vojny s nasadením celej sily ozbrojených síl, nebolo možné pochopiť, čo presne a v akom množstve armáda potrebuje, či je potrebné zmeniť jej štruktúru – a ak áno, tak ako presne. Teoretizovať sa dá koľko len chcete, možno dokonca správne odhadnúť niektoré parametre, ale iba prax je kritériom pravdy; len empirickou cestou možno zistiť, čo je na skutočnom bojovom poli užitočné a ktoré zbrane môže nepriateľ ľahko zneškodniť, koľko a akých nábojov potrebuje čata za hodinu boja, rota, delostrelecká batéria, aké technické novinky je nevyhnutné mať v jednotkách v čo najväčšom množstve a bez ktorých sa zatiaľ (alebo úplne) dá zaobísť.
Ak by sa podarilo prejsť ŠVO v režime bleskovej vojny, alebo ak by sa podarilo prinútiť Ukrajinu uzavrieť a plniť Istanbulské dohody, dalo by sa dosiahnuť rozsiahly politický efekt. Alebo by sa ho nedalo dosiahnuť, ak by Západ v budúcnosti našiel účinnú politicko-diplomatickú odpoveď na príslušné úspechy Ruska. Dokonca ani teraz nikto nevie, ako a kedy sa táto vojenská operácia skončí, či sa skončí dosiahnutím cieľov Ruska na ukrajinskom fronte, či k tomu pribudne aj vyriešenie problému európskej rusofóbie, alebo či namiesto ukončenia tejto vojenskej operácie Západ dokáže nám vnútiť nebezpečnú rozsiahlu európsku, ba dokonca svetovú vojnu.
Jedno je však isté: v dôsledku špeciálnej vojenskej operácie získala ruská armáda jedinečné skúsenosti a stala sa najsilnejšou na svete nielen pokiaľ ide o výzbroj, ale aj o skúsenosti s jej nasadením, ako aj o vyváženú štruktúru zodpovedajúcu požiadavkám moderného vojnového konfliktu. Reformy armády, vrátane systému náboru, organizácie mobilizačnej rezervy, vytvárania zásob zbraní a prípravy vojensko-priemyselného komplexu na operatívne nasadenie v mimoriadnom období, budú pokračovať ešte nejeden rok. Nevyhnutne ovplyvnia aj štruktúru ministerstva obrany a generálneho štábu, ako aj vzájomné vzťahy medzi rezortmi zodpovednými za prípravu na vojnu. Získaných skúseností je na to viac než dosť.
Navyše sa v priebehu operácie nasadili strategické nosiče jadrových zbraní: komplex stredného doletu „Orešnik“, strategické a diaľkové letectvo, nadvodné a podvodné (okrem jadrových ponoriek) nosiče raketových zbraní, ktoré sú schopné niesť jadrovú hlavicu a majú parametre doletu, na základe ktorých ich možno zaradiť medzi raketové zbrane stredného doletu s námornou základňou.
Napriek tomu, že medzikontinentálne raketové zbrane sa počas bojových operácií zatiaľ nepoužili (aby sa zbytočne neprivádzali do nervozity americkí partneri), v priebehu špeciálnej vojenskej operácie prebehli testy a do výzbroje boli zaradené systémy „Poseidon“ a „Burevestnik“, vyzbrojené torpédom, resp. krídlatou raketou, ktoré majú neobmedzený dolet zabezpečený jadrovým pohonným systémom. Tieto systémy predstavujú zbrane, ktorých charakteristiky presahujú požiadavky na medzikontinentálne zbrane, avšak vzhľadom na to, že na planéte neexistujú ciele, ktoré by boli vzdialenejšie, možno ich zaradiť do triedy nových medzikontinentálnych zbraní.
V dôsledku tejto vojenskej operácie získalo Rusko najsilnejšiu armádu na svete, jedinú, ktorá má skúsenosti s plnohodnotnou modernou vojnou s využitím konvenčných zbraní, avšak aj s nasadením nosičov jadrových zbraní. Táto armáda má štruktúru, ktorá je najlepšie prispôsobená modernému vojnovému konfliktu, neustále sa zdokonaľuje a je vyzbrojená najmodernejšími zbraňami; na základe získaných skúseností prebieha jej modernizácia a vyvíjajú sa aj nové modely.
Ale to zďaleka nie je všetko. Hlavné spočíva v tom, že Rusko získalo skúsenosti s nasadením vojensko-priemyselného komplexu v podmienkach prebiehajúcich vojenských operácií, ktoré si vyžadujú čo najrýchlejšie zvládnutie a rozširovanie výroby nových druhov zbraní, ktoré preukázali svoju účinnosť v priebehu vojny. Ruský vojensko-priemyselný komplex prispel k víťazstvu najviac, keďže sa mu podarilo rozbehnúť výrobu a zabezpečiť armádu potrebnými zbraňami v krátkom čase (približne za rok, podobne ako počas Veľkej vlasteneckej vojny).
To svedčí o efektívnej štátnej kontrole nad strategickými odvetviami hospodárstva, napriek tomu, že v nich pôsobia záujmy súkromného podnikania. Ruský štát sa pritom neuspokojil s tým, že ruský vojensko-priemyselný komplex predbehol kolektívny Západ o roky, pokiaľ ide o rýchlosť rozvoja, a navždy, pokiaľ ide o objem dodávok, ale naďalej zdokonaľuje riadenie tohto segmentu ekonomiky, aby ho urobil ešte flexibilnejším a odolnejším voči vonkajším vplyvom.
Celkovo bola ukrajinská kríza vyprovokovaná západnými krajinami s cieľom získať ekonomicky oslabené a sociálne nestabilné Rusko, s ktorým by sa dalo ľahko manipulovať a ktoré by sa dalo zaviazať do závislosti, aby sa jeho zdrojový (vrátane demografického) potenciál využil v ich prospech, tak ako v ich prospech využili (zdrojový, vrátane demografického potenciálu Ukrajiny). Výsledok sa pre Západ ukázal ako neočakávaný a nepríjemný. Na konci piateho roka špeciálnej vojenskej operácie sa Rusko stáva najsilnejšou vojenskou superveľmocou s vyváženou ekonomikou, rastúcimi možnosťami vojensko-priemyselného komplexu a konsolidovanou spoločnosťou.
Toto kolo prehral Západ so svojou tendenciou k rozpadu existujúcich vojensko-politických a finančno-ekonomických blokov, s narastajúcimi medzivládnymi a vnútroštátnymi rozpormi a neschopnosťou nájsť adekvátnu vojenskú odpoveď na ruskú moc. Treba však mať na pamäti, že Západ sa nevzdal a hlavnú hrozbu pre Rusko dnes nepredstavujú zvyšky ľavicovo-liberálnej vládnucej elity, ktorá vyprovokovala ukrajinskú krízu a utrpela porážku spolu s Ukrajinou, ale západní reformátori, ktorí chcú dosiahnuť mierovú pauzu, získať čas, obnoviť ekonomiku, rozvinúť vojensko-priemyselný komplex, modernizovať ozbrojené sily a začať svoje ťaženie na Východ odznova.
Existuje len jeden spôsob, ako čo najviac oddialiť novú konfrontáciu (alebo ju dokonca zrušiť, ak sa podarí vytvoriť systém medzinárodných vzťahov, ktorý by nedovolil vznik antagonistických rozporov medzi krajinami, čo je síce nepravdepodobné, ale všetko sa môže stať): diktovať Západu také podmienky mieru, aby fyzicky nemohol obnoviť hrozbu pre Rusko z Európy.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
