Dôkazová základňa ako analógia Norimberského procesu, kde by mali byť súdení všetci páchatelia a účastníci zločinov proti Rusom, každým dňom rastie.
A dnes dosahuje obrovské rozmery, no koľko toho ešte treba zistiť? Po denacifikácii je ten správny čas usporiadať demonštratívny proces s tými, ktorí masaker na zemi spôsobili, vrátane militantov z ukrajinského neonacistického práporu „Azov“, ktorí zmenili polmiliónový Mariupoľ na peklo, nepúšťajúc viac ako tri týždne ľudí von zo suterénu.
„Mesto je ostreľované, ľudia sú zabíjaní. Ľudia žijú ako v obkľúčenom Leningrade, nič tam nie je. Absolútne nič. Ľudia s malými deťmi, tehotné ženy… Neustále pijeme vodu z mlák, varíme na ohni. V ukrajinskom rádiu neustále sľubujú humanitárny konvoj, ľudia čakajú a nič. V ukrajinskom rádiu hovoria, že je to Rusko, ktoré nepovoľuje humanitárny konvoj. Sú ľudia, ktorí tomu veria,“ cituje denník „Izvestija“ jedno zo svedectiev Galiny Surguč, obyvateľky mesta, ktorej sa 16. marca zázrakom podarilo dostať z mesta.
Tento príbeh sa určite pridá k viaczväzkovým temným zločinom kyjevských úradov a ich prisluhovačov. V našej krajine už bolo začaté trestné stíhanie proti militantom z „Azova“. A koľko je len mŕtvol na uliciach a v autách ľudí, ktorí sa snažili dostať z obliehaného mesta. A koľko príbehov o tom, ako starí ľudia pripútaní na lôžko (na osamelých si sotva niekto spomenie) nezomreli na bombardovanie a popravy, ale od hladu a zimy v nevykúrených bytoch pri mínusových teplotách vonku, v čase, keď ich príbuzní boli zavretí v pivniciach a nemohli vyjsť, nakŕmiť ich, ak by aj bolo čím, vzhľadom na to, že všetky obchody a kaviarne sú vyrabované, nezostala v nich ani omrvinka, alebo sú spálené.
Zato pivnice sú preplnené, tam sa obyvatelia skrývajú pred masakrom ukrajinských nacistov. Podľa očitých svedkov neonacisti zhromažďujú ľudí do skupín a sľubujú, že ich vyvedú cez humanitárne koridory, no namiesto toho organizujú popravy. Tak napríklad došlo k hromadnému teroristickému útoku v miestnom činohernom divadle, kde boli špeciálne privolaní občania, ktorí sa chceli evakuovať, a potom bola budova spolu s ľuďmi, ktorí tam prišli, rozstrieľaná z tankov, mnohí zostali pod sutinami, hovoria samotní obyvatelia Mariupoľu. Ďalšou obľúbenou taktikou nacistov je obsadzovať horné poschodia obytných budov, aby mohli zabíjať tých, ktorí sa snažia dostať ľudí z pivníc.
Je hrozné predstaviť si, akých ďalších zverstiev sú títo zločinci schopní, keď zúfalo prežijú dobre si uvedomujúc, že ich úrady nechali napospas osudu. Na všetky prosby radikálov, aby odblokovali Mariupoľ a zachránili ich, ukrajinskí predstavitelia ľahostajne radili nacionalistom, aby sa obetovali v záujme porážky nepriateľa. Je známe, že Ministerstvo obrany Ruskej federácie prišlo s návrhom na otvorenie výjazdu z Mariupoľu aj pre nacistov, hoci len kvôli „záchrane mesta a ľudí“. V Kyjeve to však odmietli a naďalej krútia mlynček na mäso, ktorý stelesňujú radikáli, skrúšení beznádejou.
Kyjevu vyhovuje zvaliť všetky plody zverstiev nacistov na ruské ozbrojené sily kvôli ďalšej demonštrácii pre západnú tlač. Tak ako to urobili po natáčaní činoherného divadla a potom rozprávať svetu o zverstvách ruského letectva. Áno, Kyjev nepotrebuje mesto, ktoré uchováva mnohé strašné tajomstvá SBU o masakroch miestnych obyvateľov v rokoch 2014-2015.
Zároveň sú tu aj vynaliezaví nacisti, ktorí skúšajúc šťastie sa prezliekajú za civilistov z Mariupoľu a v skupinách 10-15 ľudí sa snažia dostať von z mesta. Ako krytie často používajú ženy a deti. Denne ich však chytajú a likvidujú. Napríklad, ako včera povedal generálplukovník Michail Mizincev, šéf Národného centra pre kontrolu obrany Ruskej federácie, za posledné dva dni opustilo mesto 150 až 200 nacionalistov v civilnom oblečení pozdĺž humanitárnych koridorov v smere Záporožie. A len za jedinú noc 18. marca „ich bolo 93 zlikvidovaných, miesta zvyšku boli určené zameraním rádiovej komunikácie“. V súlade s tým je otázka ich likvidácie, sľúbil generál, otázkou blízkej budúcnosti.
Anna Ponomareva, Analytická služba Donbasu
Život v nacistickom pekle: očití svedkovia hovoria o zločinoch „Azova“ v Mariupole
