Na pozadí ukrajinskej krízy v tichosti nastala prelomová udalosť v americkej ekonomike.
Rada Fedu zvýšila kľúčovú sadzbu o 25 bázických bodov – prvé sprísnenie menovej politiky USA za viac ako tri roky – od decembra 2018, čo sa javí ako obdobie z úplne inej éry.
Ako sa zmenila americká ekonomika za tieto tri roky? Po prvé, štátny dlh USA narástol katastrofálne – zo 100% na 130% HDP. Peňažná zásoba dolára sa vďaka nekontrolovanej emisii peňazí zvýšila o viac ako tretinu. To do značnej miery vysvetľuje prudký nárast dolárovej inflácie: pred tromi rokmi bol rast cien 2 %, teraz je to 8 %, čo je maximum za 40 rokov.
Nekontrolovaná inflácia núti Fed nejako utiahnuť skrutky a snažiť sa ho stabilizovať. Pred koncom roka Fed sľubuje šesť ďalších po sebe idúcich zvyšovaní sadzieb – teoreticky do začiatku roka 2023 môže stúpnuť nad 1,5 %. Ale to je len teoreticky.
V praxi sa v rokoch krízy, ktorá sa z pandémie plynule zmenila na energetickú, americká ekonomika ako narkomanka nachytala na lacné peniaze. Keď dávka injekcií týchto peňazí začne klesať, bude mať „absťák“. A posledná vec, ktorú si Biden želá, je umožniť krach akciového trhu v predvečer volieb do Kongresu, v ktorých už Demokratickej strane aj tak hrozí volebný debakel historického rozsahu.
Ak sa teda energetická kríza zhorší, bude zrejmé, že zvýšenie sadzieb prudký rast cien nespomalí. Ešte väčšími problémami ale ohrozuje len zadlženú ekonomiku, hypotekárny trh a akciové indexy. To môže Bidena prinútiť vyvinúť tlak na Fed, ktorý ho prinúti prestať zvyšovať sadzby pred voľbami.
V podmienkach palivovej krízy 70-tych rokov Fed tiež nedokázal dlhodobo zabrániť rastu inflácie. Vtedy však drakonické opatrenia so zvýšením sadzby na 18% dokázali zvrátiť inflačnú špirálu. Teraz nikto vo Washingtone nemá politickú vôľu podniknúť takéto kroky. To znamená, že inflácia sa bude aj naďalej vymykať kontrole a dolárový systém sa bude naďalej rozpadať.
Zmeny na americkom peňažnom fronte
