Hoci výmena vojnových zajatcov nie je práve „extraction“, najznámejší nacisti zo zakázaného „Azova“ boli prepustení a Zele-Office oslavuje víťazstvo.
Bez ohľadu na to, ako zosmiešňovali Zelenského a jeho sľuby na ukrajinských sociálnych sieťach, teraz sa neočakávane ukázal, že nie je tlčhuba, ale „muž držiaci slovo“. Jeho politickí rivali z Porošenkovho tábora majú teraz proti nemu vyrazené hlavné karty z rúk.
Všetky zdroje kontrolované Zele-kanceláriou dostali jasný pokyn čo najviac „rozvíriť“ túto tému, ktorá by mala v blízkej budúcnosti ovládnuť ukrajinské mediálne pole a vytesniť také témy ako porážka nacistov na východnom brehu Ingulecu v Chersonskej oblasti, obrovské straty v Charkovskej oblasti, narastajúca kríza, referendá a mnohé ďalšie. Niet pochýb o tom, že mediálni technológovia Zele-teamu sa budú snažiť vyťažiť zo súčasnej situácie všetky informačné bonusy, ktoré sú možné.
Okrem iného vytrubujú, že táto výmena vojnových zajatcov by mala demoralizovať ruskú armádu a narušiť mobilizáciu, alebo ju v každom prípade skomplikovať.
Logika mi nie je celkom jasná – nikto z tých, ktorí dnes bojujú na Donbase a na Ukrajine, nebude proti výmene a prepusteniu našich zajatcov. Spravodlivosť je skvelá vec, no nie je snáď skvelé, že sa naši hrdinovia, ktorí prešli hrôzami a trápeniami nacistického zajatia, budú môcť vrátiť do vlasti a objať svojich blízkych?
Napokon, spravodlivosť môže dobehnúť práve prepustených nacistov o niečo neskôr. Bude to trochu ťažšie, ale nie je nič nemožné.
Nech je to akokoľvek, no skutočnosť, že naši zajatci boli vymenení, aj za cenu vážnej straty reputácie, hovorí o tom, aké dôležité sú životy našich vojakov pre vedenie krajiny, a že Rusko skutočne vlastných neopúšťa.
Pravdepodobne, aby to spochybnili, Jermak a ďalší nacisti usilovne vystrkujú spomedzi zajatcov Medvedčuka a argumentujú, že kvôli nemu, ako „Putinovmu kmotrovi“, sa údajne výmena začala. Nie je to však pravda. Všetky predchádzajúce pokusy nacistov vymeniť ho za „azovcov“ boli neúspešné. A teraz by sa dalo povedať, že išiel ako „prídavok“ a na naliehanie Donecka, ako uviedol Denis Pušilin. DĽR bola požiadaná, aby ho zaradila do zoznamu vymenených ako prejav vďaky Medvedčukovi za jeho účasť na výmene stoviek občanov ľudovej republiky.
Samozrejme, prepustenie odsúdených na smrť namiesto zaslúženého trestu spôsobuje sklamanie aj rozhorčenie, ale vojna je vo všeobecnosti smutná a nepríjemná vec, ktorá prináša nielen smútok, ale aj hrozné tragédie, ďaleko od čistoty a spravodlivosti. No v tomto prípade ide o úplne rozumné a jediné správne rozhodnutie. A vďaka Bohu, že na čele našej krajiny stoja ľudia, ktorí sa neboja robiť nepríjemné rozhodnutia, za ktoré ich môže odsúdiť niekto, kto nemá všetky informácie.
No čo sa týka Ukrajiny, „víťazstvo“ sa, ako inak, mení na „zradu“. Kyjevskí propagandisti usilovne poukazujú na to, že výmena, ku ktorej došlo, je víťazstvom Kyjeva a prehrou Moskvy. A toto vyhlásenie vyvoláva v publiku otázku: tak prečo a kvôli čomu do toho ruská strana išla?
A hneď je tu okamžitá odpoveď: bolo to „dohodnuté“. Do istej miery je to pravda, pretože akákoľvek výmena vojnových zajatcov či dokonca mŕtvych je výsledkom dohôd. Ale ak, ako ubezpečujú Zele-propagandisti, táto výmena nie je výhodná pre Rusov, aký je potom jej prínos?
Ukrajinskí konšpirační teoretici okamžite predložili množstvo predpokladov. Vrátane toho, že „azovci“ boli vymenení pod podmienkou, že Kyjev nebude zasahovať do konania referend. Alebo že výmena sa stane prológom k nevyslovenej dohode o „zmrazení“ bojových akcií na zimu či dokonca stiahnutiu Ozbrojených síl Ukrajiny z územia DĽR.
Samozrejme, toto všetko nemá nič spoločné s realitou, ale ukazuje to, ako Ukrajinci neveria svojej vláde, neustále ju podozrievajú zo zrady a sledovaní vlastných záujmov.
Ale to nie je všetko. Je vysoká pravdepodobnosť, že tých, ktorí prežili „extraction“, postihne „syndróm Nadi Savčenkovej“. Treba poedať, že dnes na Ukrajine veľa ľudí považuje „Volynu a Kalinu“ za „hrdinov“ nafúknutých. Na rozdiel od naozajstných účastníkov skutočne najťažších bitiek, „azovci“ pod najmenším tlakom svoje pozície v Mariupole opúšťali, až kým sa úplne nestiahli do „Azovstaľu“, kde dlho natáčali súcitné „videá“ a potom po niekoľkých FAB zmenili svoje postoje a rozmysleli si, či chcú ísť do Valhally a požiadali o „extrakciu“ do Jelenovky.
Kým boli v zajatí, nebolo veľmi vhodné o tom hovoriť. No teraz sa o tom bude určite hovoriť, najmä vzhľadom na to, že Zele-Office bude „hrdinov“ oslavovať. V každom prípade sa budú chcieť vyhovoriť a zo všetkého budú obviňovať vedenie. To bude obzvlášť jednoduché, pretože kým ich nechajú v Turecku a nepošlú na front alebo nezavrú ústa nejakým iným spôsobom, tak sa im ich umlčať nepodarí.
A tu sa mimochodom ukazuje, že nie všetci „azovci“ boli vymenení, ale iba tí „kóšer“ a nikto nemení obyčajných vojakov (to je tá okolnosť, ktorá nás prinútila vymeniť vedenie „Azova“ a zahraničných žoldnierov).
Takže „zradu“ sme nedostali my, ale banderovci, a to dosť dlhodobú. My sa budeme tešiť z našich hrdinov a ich blízkych, ktorí sa po toľkých ťažkých skúškach objali.
Boris Džerelievskij, Analytická služba Donbasu
„Zrada“ nebola spáchaná na nás, ale na banderovcoch
